4 lekcie o peniazoch, ktoré som sa naučil už ako dieťa

Už toho bolo veľa napísané o tom, čo učiť deti o peniazoch. Rád by som sa s vami podelil o to, čo som sa ako dieťa o peniazoch naučil ja a čo učím aj svoje deti.

Po prvé, dôležitá je tvrdá práca.

Ako typický teenager som chcel mať svoje peniaze a chodiť von s kamarátmi (bola to ešte doba pred internetom). Avšak sa odo mňa očakávalo, že budem pracovať v rodinnom podniku, a to bez odmeny. Stále si pamätám, ako som si na túto krutosť sťažoval u večere. Môj otec ukázal na môj tanier a povedal: "To je tvoja odmena."

Potom mi raz otec navrhol, aby som si našiel vlastné zamestnanie, aby som vedel, čo to znamená zarábať si peniaze. Urobil som tak a pracoval som na linke v továrni osemhodinovej smeny v kuse. Bol som tak unavený, že som sa skoro nemohol hýbať. Otec sa usmieval, keď som pri večeri zaspal a ja som pochopil, že mal pravdu. Chcel som dosahovať dobré výsledky v škole, aby som sa takej práci už nemusel venovať. Vyšlo to a dnes si myslím, že to bola jedna z najdôležitejších skúseností v mojom živote.

Po druhé: Dôležité sú úspory.

Ako dieťa som neustále počul, že musím sporiť, pretože nikdy neviem, čo budúcnosť prinesie. K tomu som počúval: "Úroky musí platiť banka tebe a nie ty jej" alebo "dlhy sú zlo". Táto viera vo mne zakorenila a ja ju odovzdávam svojim deťom. Vzal som ich do miestnej sporiteľne a otvoril som im tam účet, kde si sporia peniaze, ktoré dostávajú od prarodičov. Ukazujem im, koľko dostali na úrokoch .

Po tretie, dôležitý je rozpočet.

Keď som vyrastal, moji rodičia platili všetko v hotovosti. Vždy mi hovorili, koľko čo stojí a ako dlho na to museli pracovať. So svojimi deťmi to robím rovnako, aby pochopili, že nič nie je zadarmo. Ak niečo chcú, musia na to mať peniaze. Rád používam platobné karty, ale aj pri tom deťom zdôrazňujem, že ide o peniaze, ktoré sa musia zarobiť. Keď môj syn niečo chce, prepočítam mu to na odpracované hodiny a pýtam sa ho, či to za to stojí.

Po štvrté, úročenie.

Neustále zdôrazňujem, ako je dôležité začať s úsporami čoskoro. Čím viac sa investuje a čím skôr začneme, tým lepšie. Príde čas, kedy už nebudeme schopní pracovať a zarábať peniaze a potom musíme mať z čoho žiť. Preto je tak dôležité dávať stranou časť z toho, čo zarobíme. Je dobré urobiť si z toho zvyk a všetko potom bude v poriadku. Opak platí pre tých, ktorí minú všetko, čo zarobia.

Nemôžem sa dočkať, až budú naše deti nezávislé a my im povieme, že všetky naše úspory hodláme minúť či darovať na dobročinné účely. Tou dobou už ale budú vedieť, že si nemajú sťažovať a radšej majú zabrať, sporiť a investovať.

Autorom je George Papadopoulos, ktorý spravuje peniaze zámožným rodinám a jedincom.

Ako sa stať milionárom ešte pred tridsiatkou

Ako sa stať milionárom, než vám bude tridsať?

Že to znie ako rozprávka? Keď sa chce, všetko ide. V nasledujúcich desiatich krokoch vám poradíme, ako zbohatnúť ešte pred tridsiatkou.

Ušetrené peniaze nenechajte ležať na účte, investujte ich

Ušetrené peniaze investujte do bezpečných aktív. Nikdy ich nevyberajte, ani v naliehavom prípade. Môže sa stať, že budete chvíľu bez peňazí, ale inak sa vaše bohatstvo kumulovať skrátka nedá.

Vyhýbajte sa dlhom, ktoré v budúcnosti neprinesú žiadnu hodnotu

 Ak dlh nie je prísľubom lepšej budúcnosti, vyhnite sa mu oblúkom. Peniaze na auto si požičajte jedine v prípade, že auto potrebujete k svojej profesionálnej činnosti a rozhýbete vďaka nemu svoje obchody. Bohatí ľudia využívajú dlhov ako páky a vylepšujú si cash flow. Chudobní si kupujú veci, vďaka ktorým sa bohatí stávajú ešte bohatšími.

Vydajte sa po stope peňazí

Vzhľadom k súčasnému ekonomickému prostrediu nie je možné sa k miliónom "prešetriť". Peniaze musíte "vystopovať" a vydať sa za nimi. Sústreďte sa na to, aby váš mesačný príjem neustále rástol. To vám umožní vyhľadávať neustále nové a sľubné príležitosti.

Nepredvádzajte sa

Zabudnite na luxusné hodinky či autá, minimálne do doby, než sa váš príjem ustáli. Zviditeľnite sa  vďaka svojim pracovným výkonom, nie luxusnému pozlátku.

K peniazom pristupujte ako žiarlivý milenec

Milióny znamenajú slobodu, ale tej sa dočkajú len tí, ktorí vnímajú peniaze ako prioritu. Ignorujte ich a ony budú ignorovať vás. V tom horšom prípade vás opustia kvôli tomu, kto ich ako prioritu vidí.

Vezmite si z milionárov príklad

Väčšina z nás vyrastala obklopená strednou triedou, je teda prirodzené, že sa jej myšlienkami a správaním riadime. Musíte na to inak. Študujte príbehy a správanie milionárov. Väčšina z nich sa o svoje životné príbehy rada delí.

Peniaze nikdy nespia

Peniaze nepoznajú večer, prázdniny, plány a rozvrhy. Aj vy by ste na ne mali zabudnúť. Peniaze prichádzajú k tým, ktorí majú skvelú pracovnú morálku. Nesnažte sa byť najmúdrejším človekom alebo sa spoliehať na šťastie. Proste pracujte viac než všetci ostatní.

Pozn: Tento článok bol preložený z češtiny, takže sa jedná o miliónarov v korunách

Ako a koľko sa dá ušetriť na obedoch

Ak sa chceme stať "šetrným miliónárom", potrebujeme ušetriť kde sa dá aby sme mohli čo najviac peňazí investovať.

Ak na obedy chodíte do reštaurácií, tak jednou z možností ako prísť časom k nemalým peniazom je nosiť si obedy do práce z domu.

Možno neuveríte, ale takto sa dá postupne ušetriť poriadna kopa peňazí.

Pre lepšiu predstavu tu prikladám dva výpočty z investičnej kalkulačky. Prvý obrázok ukazuje investovanie peňazí s výnosom 5% ročne....to môžu byť nejaké termínované vklady alebo dlhopisy.

Druhý obrázok ukazuje investovanie s výnosom 10% ročne. Približne toľko z dlhodobého hladiska vynášajú akcie.

Tak čo poviete...za tie roky sa nosením obedov do práce dá celkom zbohatnúť.

Čo robiť s ušetrenými peniazmi?

Rodina hospodáriaca s prebytkami by si mala povedať, či sa o ušetrené peniaze bude starať sama, alebo ich bude zhodnocovať s pomocou odborníka. Prvý variant kladie nároky na čas a znalosti členov rodiny. Druhý zase na dobrý výber kvalitného poradcu.


Za rodinné bohatstvo možno označiť napríklad objem kapitálu, ktorý nám v poproduktívnom veku umožní ďalší život bez zníženia životnej úrovne. Na prvý pohľad to vyzerá ako cieľ jednoduchý, lenže to znamená počas produktívneho veku dosahovať sústavne prebytkového rozpočtu, a to nemalého - asi o pätnásť až dvadsať percent objemu našich rodinných výdavkov.

Popravde to je dokonca cieľ veľmi ambiciózny, lebo u rodiny s disponibilným (zdanenými) príjmom na úrovni tridsať tisíc korún by nezostávalo, než mesiac čo mesiac odkladať do rezerv celkovú sumu štyri a pol až šesť tisíc korún. Asi málokto by to dokázal, najmä ak ide o rodinu s deťmi.

A samo usporenie je len prvým krokom. Keď už budeme schopní pracovať s prebytkami, prichádza druhý problém, totiž do čoho, kedy a s čou pomocou investovať.

Existuje veľmi široká ponuka fondov, môžeme dávať peniaze do banky na termínované vklady, môžeme nakupovať akcie alebo dlhopisy, môžeme vyhľadať malého podnikateľa a stať sa jeho spoločníkom, možno tiež obchodovať s komoditami. Medzi investície patrí svojím spôsobom tiež stávkovanie alebo iná forma hry o peniaze, rovnako ako nákup nehnuteľnosti, jej prenájom a neskorší

predpokladaný predaj. Samotných druhov investícií sú desiatky, konkrétnych príležitostí desiatky, stovky a tisíce.

Vyznať sa v nich nie je jednoduché. Na začiatku pokusu každej rodiny o riadení svojich investícií by malo byť základné rozhodnutie, či sa budeme o financie starať sami alebo všetko zveríme odborníkovi. Oboje má svoje výhody a nevýhody. Prvý variant je v podstate zadarmo (okrem technických nákladov samotných transakcií), ale bude nás stáť veľa času. Je potrebné sledovať udalosti, snažiť sa ich analyzovať, a prinajmenšom sa aspoň trochu finančne vzdelávať.

Druhá varianta má zase svoje náklady - ktoré poväčšine budú nenápadne schované v cene nakupovaných produktov. Ale máme istotu do značnej miery profesionálnych služieb (ak sa obrátime na seriózneho partnera), ktorý nám zaistí štandardné výnosy - zrejme nie vyššie než nejaký časom daný priemer, pri troche šťastia ani nie nižšie.

Touto druhou variantou nemá zmysel sa podrobne zaoberať, snáď okrem opakovaného odporúčania, že je lepšie voliť spoločnosti, ktoré sú dlhšiu dobu na trhu alebo ktoré za sebou majú niektorú z bánk. Voči vášmu poradcovi je potom vhodné byť veľmi otvorený a neľutovať času potrebného k detailnému vysvetleniu strategických cieľov rodiny v oblasti financií a k starostlivému diskustovaniu budúcich potrieb disponibilných peňazí tak, ako ich v danej dobe budete vedieť predpovedať. Veď jednou z najklasickejších poučiek investovania a ukladania peňazí je, že rýchlo dostupné prostriedky vynášajú vždy menej ako tie, ktorých sa vzdáme na dlhšiu dobu, ktoré teda poskytneme niekomu inému s tým, že ich nehodláme chcieť späť treba rok, tri alebo päť rokov.

Ďaleko väčším dobrodružstvo (s kladmi i zápormi) je rozhodnutie spravovať si vlastné peniaze svojimi silami. Ale nie je to zase taká veda, akú z toho mnohí robia. Nenechajte sa zmiasť príručkami pre drobných investorov, ktoré bývajú plné vzorcov. Väčšinou im rozumie len autor sám, niekedy ani on nie - väčšinou vystačíte z oblasti matematických inštrumentov s iba dvoma nástrojmi. Jedným je prostá trojčlenka, ktorá sa učí na základnej škole. Tým druhým je zložené úročenie alebo z iného pohľadu cena peňazí v čase (pretože ono je to vlastne to isté). Aj tieto znalosti však potrebuje aspoň trochu pokročilý investor. Všetci ostatní vystačia s niekoľkými málo radami do života a s naozaj elementárnymi poučkami.

Tá prvá je takzvaný investičný trojuholník. Na jeho vrcholoch sú tieto slová: riziko, likvidita a výnos. Z princípu trojuholníka vyplýva, že nie je možné mať všetko naraz - neexistuje investícia, ktorá by bola zároveň vysoko bezpečná, vysoko výnosná a vysoko likvidná. Vždy je nutné niečo obetovať a hľadať kompromis. Napríklad vysoká likvidita nutne znamená nižší výnos, nevylučuje sa však s veľmi bezpečnou investíciou - to napr. prípad bankovej úložky. Štátom podporované stavebné sporenie (inak veľmi výnosné a pri optimálnom nastavení vkladu k štátnej pomoci dávajúca u starých zmlúv cez dvadsať percent ročne a u nových pätnásť) je zase drasticky nelikvidné (má minimálnu dobu šesť rokov). Ale pomer prakticky nulového rizika a veľmi vysokého výnosu je fascinujúci a niekoľko zmlúv stavebného sporenia s najlepším pomerom vklad / podpora by nemalo chýbať v žiadnej rodine, ktorá má dlhodobé finančné ciele

"Ako som zarobil svoj prvý milión" ... zakladateľ Slevomatu Čupr

Svoj prvý milión zarobil v 27 rokoch. Tomáš Čupr opisuje päť krokov, ktoré ho k tomu doviedli. A toto je jeho hlavná rada: "Zapojte do svojho biznisu viac ľudí, pretože vám od vášho nápadu nedovolia cúvnuť."

Krok prvý: Päť rokov života v Anglicku

V Anglicku som strávil päť rokov, začínal som ako pomocník v tlačiarni a dotiahol som to až na spoluvlastníka marketingové agentúry. Skúsenosť, ako to funguje inde, pre mňa bola kľúčová. Keď premýšľate inak, vyzeráte síce ako arogantný blbec, ale ja sa na svet nechcem pozerať len českou optikou. V tom mi Anglicko otvorilo oči. Rozšíriť si obzory radím každému.

Kým neodídete do zahraničia, neuvedomíte si, čo tu chýba. V Anglicku je potrebná strašne dôležitá zákaznícka skúsenosť - neviete síce, aká bude pizza, ktorú ste si objednali, ale viete, že keď nebude dobrá, dostanete kompenzáciu. Na tomto tam väčšina firiem vyrástla a ja som to isté urobil aj v Slevomate. V Anglicku som sa naučil, že na zákazníkov nikdy nesmiete kašlať.

Krok druhý: Slušný plat nebol cieľ

So svojimi skúsenosťami z Anglicka som dnes mohol pracovať v nejakej korporácii a brať trebárs 80 až 100 tisíc mesačne a bol by som možno spokojný. Lenže pre mňa to už prestala byť méta. Mal som väčšie ambície a povedal som si, že chcem niečo urobiť so svojím životom. Podľa mňa na podnikanie má veľké percento populácie, len si musí povedať to isté. Aj dnes vidím príležitosti, aké som vtedy mal ja.

Keby som chcel zarobiť naozaj veľké peniaze, išiel by som do energetiky, ale o tom som nič nevedel. To je ďalšia vec. Byť k sebe hneď na začiatku kritický a povedať si, čo viem a čo nie. Preto som sa vtedy zameral na internet. Začal som viac čítať články o biznise na internete, viac som o nich premýšľal a uvedomil som si, že model zľavového servera, akým bol vtedy Groupon, môže fungovať aj v ČR.

Krok tretí: Kniha o Stevovi Jobsovi

V jednu dobu som začal veľa čítať - hlavne biografie úspešných ľudí. Robím to dodnes, ale vtedy ma to veľa nakoplo. Zlomovým bodom pre mňa bola knižka iCon o Stevovi Jobsovi. Keď som ju čítal, uvedomil som si, že to ide, a že môžem byť úspešný aj ja. Nechcem sa s ním porovnávať, to rozhodne nie, ale keď sa pozriete na môj biznis, inšpirácia Jobsom je tam zjavná.

Krok štvrtý: Kolegovia, kvôli ktorým necúvnete

Najťažšie je začať, preto sa veľa ľudí zastaví len u nápadu. Kým ho máte len v hlave, je strašne jednoduché sa na niečo vyhovoriť. Napr: Čakáme s manželkou prvé dieťa, tak sa zatiaľ nebudem púšťať do žiadnych veľkých akcií. Takto z toho niektorí cúvajú a stále na niečo čakajú. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že som si k sebe našiel ďalších spolupracovníkov. To vás totiž zaväzuje.

Keď poviete piatim ľuďom, či do toho nechcú ísť s vami, už sa vám z toho cúva zle. Práve oni ma podržali, keby bolo najhoršie. Už som v tom nebol sám a musel som myslieť aj na ostatných. Vtedy som stretol Romanu Sudovú, ktorá síce premýšľala o inom nápade, ale nakoniec z toho vznikol Slevomat, Veľkú úlohu hral aj Peter Bartoš. Dnes viem, že sám by som to neurobil, bez tímu okolo mňa by to nevzniklo.

Krok piaty: Predaj časti Slevomatu

Veľký impulz pre mňa bol, keď nás hneď tri dni po spustení Slevomatu oslovili ľudia z Miton Investments, že by sa na projekte chceli podieľať. Veľa ľudí sa ma pýta, či bol dobrý nápad im predať podiel. Získali nakoniec 49 percent, to je veľká časť firmy, ale myslím si, že to bolo kľúčové rozhodnutie. Bez nich by som možno dnes Slevomat už ani nemal.

Keby Miton neprišiel, asi by som Slevomat predal. Už za šesť mesiacov sme mali ponuky na menšie desiatky milióny korún. Tak by som ho po roku predal za 40 miliónov, povedal by som si, že je to pecka, a potom bol asi veľmi smutný, pretože by som dnes zistil, že to má hodnotu cez jednu miliardu. Z toho vyplýva jedna rada - nebojte sa do svojho biznisu vziať partnera. Celé zoskupenie je s ním silnejšie.

... .a Chyba, ktorú by som dnes neurobil

Bol som so Slevomaton príliš spätý a asi som to s tým srdciarstvom prepískol. Bol to môj prvý veľký úspech a ja sa od toho nevedel odpútať - a to ma psychicky ničilo. Totálne ma to pohltilo. Je to rovnaké, ako keď máte na účte 100 miliónov korún a namiesto pocitu šťastia príde strach, že ich stratíte. Bál som sa, že Slevomat cez noc zmizne. Dnes už viem, že sa kvôli ničomu nenechám takto zomlieť. Ku všetkému už pristupujem viac pragmaticky a nedávam do toho toľko emócií.

Vašim nepriateľom sú drobné výdaje

Jedným z veľkých nepriateľov rodinného rozpočtu sú drobné, ale opakované výdavky. V súčte dokážu dať dosť veľkú čiastku, ktorá s rodinnými financiami môže slušne zahýbať.

Pri posudzovaní príjmov rodinného rozpočtu je vždy nutné predpokladať, že naše zárobky sa budú rôzne zadrhávať, oneskorovať a klopýtať, že nemôžeme nikdy veriť v ich budúci rast. A ak rodina daný rok ušetrila viac, než predpokladala, je to len príležitosť k posilneniu rezerv, nie k rozhadzovaniu.

Teraz sa posunieme k otázke výdavkov. Tá je dokonca ďaleko podstatnejšia, pretože zatiaľ čo príjmy mnohokrát príliš ovplyvniť nedokážeme, pretože naša práca má určité trhové ocenenie a len menšina ľudí si môže diktovať "svoju cenu", výdavky sú čiastočne v našej moci. Iba to chce naozaj dobre uvažovať a nebáť sa ísť naozaj do detailov.

Na tomto mieste si dovolíme malú odbočku. V uplynulých desaťročiach  v podstate zmizol zvyk, ktorý ešte naše babičky ctili, totiž sústavné uvažovanie o rozpočte rodiny a finančnom plánovaní. Je to na prvý pohľad zvláštne, pretože sa predsa demokratické kapitalistické štáty vyvíjali úplne inak ako socialistický blok, ale v tejto veci sa rodiny na oboch stranách Železnej opony zriedkavo zhodli.

Rastúca životná úroveň zafungovala, a aj keď na Západe bola o mnoho priečok vyššie ako na Východe, existenčné problémy v pravom zmysle slova (napríklad ako hrozba hladu a naozajstného nedostatku) väčšinovú spoločnosť netrápili. Ak sa vyskytovala naozajstná bieda, potom bola veľmi výnimočná. Životná úroveň sa posunula dramaticky vpred a zničila niektoré dobré zvyky - okrem iného aj starostlivé vedenie rodinných financií "do haliera". Kto si spomenie na televízne inscenácie z konca šesťdesiatych alebo zo sedemdesiatych rokov, možno vyhrabe v pamäti obrázok trochu smiešnej babičky, ktorá si dôchodok delila do hrnčekov. Ešte tak mala niečo podobné dovolené matka-samoživiteľka, ale keď to predstavovala "bežná" rodina, išlo buď o zavrhnutiahodných ľudí, alebo o smiešneho "držgroša".

Obe európske spoločnosti jednoducho žili na takej úrovni, že počítať nebolo potreba. V posledných dvadsiatich rokoch minulého storočia a zvlášť potom v súčasnosti to ďalej viedlo k tomu, že sa rodiny po celej Európe (o Amerike nehovoriac) zadlžovali absolútne nepochopiteľným tempom.

Samozrejme rástli príjmy. Ale obrovský dlh domácností ukazuje, že v prípade výdavkov to bola doslova erupcia. A teraz sme späť v situácii, že kto chce byť zodpovedný a nedopracovat sa na staré kolená do chudobinca, ale ku slušnej starobe, bude musieť počítať celý život a tiež celý život konzumovať striedmejšie. Čo samozrejme znamená sústavne a veľmi kriticky posudzovať svoje výdavky tak, aby boli nielen pod kontrolou, ale umožňovali tiež stále vytváranie rezerv a následne kapitálu, majetku, ktorý bude čakať na neskoršie využitie.

Predovšetkým je nutné zhromaždiť naozaj všetky výdavky, a to vrátane tých, ktoré považujú partneri za okrajové - lenže veľké sumy sa skladajú po kúskoch, po stokorunách vznikajú tisíce. Pre jednoduchý príklad netreba chodiť ďaleko a fajčiari to poznajú dobre. Človek, ktorý vyfajčí desať cigariet denne, nad týmto výdavkom pravdepodobne mávne rukou, veď je to (v pomeroch Českej republiky) púhych zhruba 35 korún za deň (krabička cigariet za 70 korún). V pomeroch bežnej európske krajiny ide dajme tomu o 2,50 euro za deň (pri cene päť eur za krabičku).

Lenže násobenie je veľký fenomén - typizovaný mesiac má tridsať dní, to je 1050 korún za mesiac, čiže 75 eur za mesiac. Ročne to robí 12 600 korún poprípade 900 euro. Čo sú už sumy, za ktoré je možné zaobstarať naozaj nemalé množstvo iného tovaru. Desivá na výdavkoch je práve pravidelnosť malých súm. Ďalším klasickým príkladom môže byť platenie parkovného v zónach veľkých miest. Kto má časté pochôdzky v centre a nevlastní predplatenú kartu, ten po čase prekvapene zisťuje, že oných niekoľko mincí, ktoré relatívne pravidelne odovzdáva do automatu, znamená pre jeho peňaženku značné vydanie.

Možno to zmerať aj niečím iným - kto by mal na začiatku milénia ušetrených 12 600 korún a v správnu chvíľu ich investoval do akcií českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ, mohol získať asi 140 kusov týchto cenných papierov. O niekoľko rokov neskôr by ich predal - nepozerajme teraz na nejaký konkrétny dátum - zhruba za 100 až 160 000 korún. Podobných paralel by sme mohli nájsť veľa, pravda je, že táto je extrémne výrazná, pretože spomínaný cenný papier prešiel veľmi neobvyklým a výnimočným vývojom. Ale ako ilustrácia je to výborné, že? Zapálite si?

Prečo si milionári vedú rozpočet?

Dve tretiny domácností sú rady, keď všetky výdavky pokryjú ich príjmy. Pritom by bolo žiaduce, aby hospodárili s prebytkami, ktoré by si ukladali na neskoršie použitie. Bez dôkladnej analýzy príjmov a výdavkov to ale nie je možné.

Väčšina učebníc a kníh o osobných financiách sa zaoberá využitím prebytkov v hospodárení rodiny, ich uložením alebo iným zhodnotením. Lenže rodín, ktoré bežne hospodária s takými prebytkami, ktoré má vôbec zmysel nejakým spôsobom systematicky obhospodarovať, je menej ako tridsať percent. Zvyšná drvivá väčšina je rada, keď sa dostane do situácie, ktorej hovoríme "vyrovnaný rozpočet".

Inými slovami je výborné posudzovať, či je lepšie mať životné poistenie alebo dôchodkové pripoistenie, alebo či nie je správny nápad pustiť sa do investícií do akcií, alebo snáď dokonca obchodovať s ročnými kontraktami na bavlnu na burze v Chicagu. Viac ľudí ale ďaleko skôr skúma, čo presne si môže kúpiť tento mesiac alebo čo bude s ich hypotékou, ak manžel príde o prácu.

Odpovede môžu nájsť v rodinnom účtovníctve. Ak si ho však vedú. Ako každé účtovníctvo má aj to rodinné dva stĺpce - príjmy a výdavky. Príjmy poväčšinou maximalizujeme z vlastnej prirodzenosti (Adam Smith kedysi odhalil, že celá ekonomika funguje na pohon ľudského sebectva - mäsiar nám nepredáva mäso preto, že by ho to tešilo či z entuziazmu, ale pretože ho zaplatíme, čo mu umožní naplniť jeho potreby, jeho sebectvo ). Bohužiaľ maximalizujeme podvedome aj výdavky. Veď potreby môžu rásť nekonečne. Len výnimočné povahy odolajú zvodom modernej spotrebnej spoločnosti a zbytočným výdavkom sa ubránia.

Rodinné financie však majú aj iný, nefinančný rozmer. Sociológovia prišli už pred dlhšou dobou s tézou, že finančné problémy sú pravým dôvodom rozpadu približne šesťdesiatich až osemdesiatich percent manželstiev. Tieto čísla sú založené na rôznych empirických prieskumoch. Inými slovami platí, že kto si chce udržať manželstvo v poriadku, mal by z otázky rodinných financií predovšetkým urobiť otázku spoločnú a naozaj rodinnú. Inak sa ocitá skoro automaticky na ceste k rozvodu.

Potom je tu ešte jeden pragmatický dôvod, prečo od začiatku produktívneho života venovať čas osobnýcm financiám. Pred niekoľkými desiatkami rokov mal priemerný človek šancu na päť až sedem rokov strávených v penzii. Teraz - aj cez zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku - to je už dvanásť až pätnásť rokov. Nie je vylúčené, že by sme sa mohli dostať až na zhruba dvadsať rokov v takzvanom "poproduktívnom veku". Pre všetkých, či už akékoľvek dôchodkové systémy, je to tragická perspektíva - zvlášť, keď dôchodcovia budú tvoriť asi tretinu spoločnosti, a to už v priebehu dvoch či troch desiatok rokov.

Veriť terajším politikom a terajším správcom rôznych fondov, že všetko "sa nejako vyrieši", je to posledné, čo by sa dalo odporučiť. Ako priebežné, tak aj kapitálové mechanizmy sa zrejme ukážu samy o sebe ako slabé vo chvíli, keď sa im postaví podoba moderných spoločností za dvadsať alebo tridsať rokov.

Každý má pred sebou jedinú naozaj istú perspektívu - totiž že keď sa teraz dostatočne nezabezpečí, prežije starobu v strachu z neustále rastúcich nákladov na lieky, zdravotníctvo, bývanie a všetko ostatné.

Takže ak sa teraz niekto vôbec pýta, prečo by sa mal zaoberať zostavovaním rodinného rozpočtu, šetrením a investovaním prebytkov, keď je predsa súčasťou štátneho dôchodkového systému a vláda sa vždy postará, potom je možné odpovedať takto: "Štát sa postará iba o to, aby čo najmenej ľudí zomrelo mrazom alebo hladom, ale inak nebude mať silu vypomáhať tým stovkám tisíc alebo rovno miliónom ľudí, ktorí svoje prípravy na dôchodok fatálne podcenili. "Prinajmenšom v žiadnom prípade nezabezpečí ich život na terajší úrovni - ani spoločensky, ani fyzicky.

Hromadenie bohatstva teda stráca akokoľvek pejoratívny nádych, ktorý snáď v posledných tridsiatich rokoch "sociálnych štátov" dostalo, a kedy bolo heslom doby užívať si aj za cenu dlhov. Je to jednoduchá matematika, ktorá rieši otázku: O koľko viac musíme za svojho produktívneho života akumulovať kapitál, keď z neho nemáme žiť sedem rokov, ako tomu bolo ešte nedávno, ale napr. dvadsať rokov? Jednoduchá odpoveď znie aspoň trojnásobok, lenže to nepočítame s tým, že čím sa dožívame vyššieho veku, tým viac nás stojí udržať sa pri živote.

Ak sa však asi dvom tretinám rodín nedostáva takých prebytkov v ich bežnom hospodárení, aby mohli dostatočne akumulovať kapitál, a ak prijmeme tézu, že členovia týchto rodín vynakladajú maximum energie na zarobenie maxima peňazí, potom ostáva jediný priestor pre zvýšenie miery úspor. Tým priestorom je zníženie položiek v tej časti rozpočtu, kde sú výdavky.

Takže primárnou úlohou väčšiny rodinných rozpočtov je analyzovať ich výdavkovú stránku a podrobiť ju tvrdej revízii.

Ako šetriť bezbolestne. Pár trikov ktoré fungujú

Šetriť sa dá najrôznejším spôsobom. Napríklad tak, že si dáme predsavzatie, že obmedzíme fajčenie, pitie alkoholu a budeme jesť striedmo. Lenže také predsavzatia spravidla dlho nevydržia. Ako teda správne šetriť?

Šetriť sa dá aj naplánovaním budúcich výdavkov. "Človek potom podlieha menej impulzívnym nákupom, kedy sa nechá zlákať reklamnou ponukou, zľavovou akciou alebo módnymi vlnami, a pritom tovar zase toľko nepotrebuje," hovorí analytik Dušan Šidlo.

     "Šetriť by sa malo plánovane a nie štýlom, že od zajtra začnem vydávať na všetko menej peňazí.

Znamená to, že človek si začne najskôr svoje výdavky evidovať. Ľudia sú potom často prekvapení, za čo všetko míňajú a koľko peňazí je to stojí, "hovorí Dušan Šidlo, analytik spoločnosti Broker Trust. Zároveň pridáva pár osvedčených tipov, ktoré pomôžu bezbolestne ušetriť peniaze.

     1.Kroťte impulzívnosť pri nákupoch

     Premýšľate o nákupe nového tovaru, ale nie ste si istí, či o neho naozaj toľko stojíte? Skúste previesť cenu na počet hodín, ktoré musíte odpracovať, aby ste si ho mohli kúpiť. Tak napríklad na telefón za šesťtisíc korún budete pri čistej hodinovej mzde 120 korún pracovať 50 hodín. To je približne šesť pracovných dní. Taká krátka úvaha vám môže poskytnúť na nákup druhý pohľad.

Ďalším trikom, ako zistiť, či danú vec naozaj chcete, je jej nákup odložiť o pár dní. Napíšte si ju napríklad na papier a po týždni sa na neho znova pozrite. Ste aj po tejto dobe presvedčení, že musíte nakupovať, alebo už chuť vyprchala? Ak áno, asi danú vec toľko nepotrebujete.

     2.Nakupujte premyslene

     Kľúčom k efektívnemu nakupovaniu sú nákupné zoznamy. Ak sa dopredu zamyslíte a pred návštevou obchodu spíšete veci, ktoré skutočne potrebujete, pomôže vám takýto zoznam ľahšie preplávať medzi obchodnými regálmi plnými "lákavých", ale nepotrebných vecí.
    
3.Naučte sa šetriť na konkrétne veci

     Keď šetríte na konkrétnu vec, skúste mať na očiach jej obrázok, nech stále viete, kvôli čomu si peniaze ukladáte stranou. Ako motivácia môže dobre poslúžiť, keď si budete zapisovať, alebo inak vizuálne zaznamenávať, akú časť ceny ste už našetrili.

     4.Preverte poplatky

     Nemáte príliš drahý mobilný paušál, ktorý plne nevyužívate? Nemôžete si vyjednať lepšie podmienky pre internetové pripojenie? Sledujete naozaj všetky predplatené televízne kanály? Nemohli by ste nájsť banku, v ktorej nebudete platiť toľko poplatkov? Ak zoškrtáte aspoň niektoré z týchto pravidelných výdavkov, nemusíte sa nijako výrazne uskromňovať a pritom môžete ušetriť slušné peniaze.

     5.Plaťte bezhotovostne

     Využívanie bezhotovostných platieb pomocou platobnej karty a trvalých príkazov internetového bankovníctva môžete ľahšie kontrolovať svoje výdavky, než keď budete platiť v hotovosti. Pomôže vám to získať prehľad o tom, kde a koľko míňate. Dnes fungujú aj chytré aplikácie, ktoré vám pomôžu výdavky zaznamenávať.

    6. Upomienky

     Ak využívate kreditné karty a čas od času sa dostanete do mínusu, plaťte včas všetky dlhy, nech nemusíte zbytočne platiť úroky. Pravidelné mesačné platby oboznámte trvalými príkazmi, nech sa vyhnete poplatkom za upomienky.

     7.Naučte sa porovnávať ceny

     Pred nákupom využívajte internetové porovnávače cien,  umožňujú vyhľadať najlepšie cenové ponuky hypermarketov. Skúste pátrať tiež po zľavových kupónoch, ktoré obchody ponúkajú. Veľakrát sa tak dá ušetriť niekoľko sto korún z väčších nákupov.

     Populárna značka nemusí vždy znamenať kvalitnejší nákup. Čítajte užívateľské recenzie. Pri potravinách porovnávajte zloženie výrobkov, dosť možno zistíte, že kvalitatívne a následne aj chuťovo sú lacnejšie varianty rovnaké ako "značkový" tovar, ktorý je drahší aj kvôli vyšším nákladom na reklamu.

     8.Ušetrite za pohonné hmoty

     Jazdy MHD vás vyjdú určite lacnejšie ako autom. Ak cestujete vlastným autom, pozrite sa na internete, kde sa dajú v okolí nakúpiť pohonné hmoty najlacnejšie.