Poslednou dobou sa často stretávam s ponukou investícií s "fixným úrokom". Slovíčko fixné isteže navodzuje dojem istoty ..., je to ale len marketingový trik. To, že je vyplácaný úrok fixný, vôbec neznamená, že je nejakým spôsobom garantovaný. Čím viac niekto používa spojenie "fixný úrok", čím väčší naň kladie dôraz, tým viac buďte v strehu, spravidla pôjde o vysoko rizikovú investíciu.
Najčastejším prípadom sú rôzne neverejné emisie dlhopisov. Môžete sa stretnúť aj s tým, že malá eseróčka s obratom pár stotisíc eur ročne vydáva dlhopisy a ponúka u nich fixný úrok 4,5 percenta. Pre porovnanie - na taký úrok sa v USA bežne nedostanú ani firmy s ročným obratom vyše sto miliónov dolárov. Na burze by si taký dlhopis v živote nikto nekúpil. Rôzni podnikavci sa ale snažia - a asi sa im aj darí - takto ťahať peniaze z dôverčivých ľudí burzou nepobozkaných. Úrok 4,5 percenta nakoniec predsa znie v porovnaní s tým, čo ponúkajú banky ako veľmi lákavá ponuka, zvlášť keď je to úrok fixný, že?
Lenže tento fixný úrok sa veľmi rýchlo môže zmeniť vo veľkú nulu.
Niekedy je emisia dlhopisov od začiatku plánovaný podfuk, firma vyvezie peniaze do zahraničia a vyhlási bankrot.
Inokedy môže mať emitent dlhopisu čisté zámery, len mu jednoducho jeho podnikateľský plán nevyjde a skrachuje.
Typicky sa predajom dlhopisov financujú rôzne developerské projekty, fotovoltaické elektrárne a podobne. Emitent potom okrem čarovnej formulky "fixný úrok" používa ako predajný argument, že dlhopisy sú kryté majetkom firmy (nehnuteľností a podobne). Toto sú však svojím spôsobom dlhopisy vždy (pokiaľ sa nejedná o takzvaný podriadený dlh). Keď sa emitent dlhopisu dostane do platobnej neschopnosti, rozpredá sa jeho majetok v dražbe a veritelia (držitelia dlhopisov) sa uspokojujú z výnosov. To je štandardný postup. Otázka vždy je, koľko na veriteľa zostane. Spravidla je rád, keď dostane vôbec niečo.Keď niekomu požičiavate peniaze (investícia do dlhopisov nie je nič iného), nestačí len sledovať sľúbený úrok, ale musíte vždy brať do úvahy kreditné riziko - aká je pravdepodobnosť, že sa požičané peniaze nevrátia. Výška úroku musí zodpovedať podstupovanému riziku. Preto si Grécko požičiava s úrokom jedenásť percent, zatiaľ čo Nemecko s úrokom pol percenta.
Neverejné emisie dlhopisov majú vedľa podceňovaného kreditného rizika ešte jeden veľký háčik: nulovú likviditu. Jednoducho povedané, keď požičiate niekomu peniaze na päť rokov, ale potom sa niečo prihodí a vy ich potrebujete späť skôr, máte smolu. Emitent spravidla nemá povinnosť od vás dlhopis odkúpiť späť (vrátiť vám peniaze) a len ťažko budete hľadať niekoho, kto si od vás dlhopis kúpi. Preto funguje burza cenných papierov, kde môžete verejne obchodované dlhopisy bez problémov predať. Alebo - čo je ešte jednoduchšie - môžete investovať prostredníctvom dlhopisových fondov. Fondy majú totiž zo zákona povinnosť odkupovať podiely späť, keď o to investor požiada, takže tu je likvidita automaticky zaistená. Ale dlhopisy z neverejnej emisie? Tých sa už nikdy nezbavíte, iba ak ako prievozník z rozprávky o troch zlatých vlasoch: strčiť ich niekomu do ruky a vyskočiť na breh. To však nie je výnosný variant.
Zradné investičné certifikáty
Fixným úrokom sa radi a často oháňajú tiež emitenti investičných certifikátov. Tu máte aspoň výhodu, že sa jedná o cenné papiere schválené regulátorom, a keď si pozorne prečítate prospekt, vždy sa dočítate o všetkých rizikách. Emitent tiež spravidla zaisťuje spätný odkup certifikátov. Problém však je, že mnoho investorov prospekty poriadne nečíta alebo im nerozumie. Nič im to však nevadí, sú v moci "fixného úroku".
Pripísanie takéhoto fixného úroku je ale vždy niečím podmienené. Jeho výplata býva naviazaná na vývoj ceny určitého podkladového aktíva (akcie, index a podobne) Keď napríklad hodnota indexu v určitom sledovanom období neklesne pod vopred definovanú úroveň, je vyplatený fixný úrok. Existujú desiatky rôznych konštrukcií certifikátov. Aj tu platí, že potenciálny výnos meranie rizika, len to riziko niekedy investori dostatočne nevnímajú.
Asi nejzradnejšou konštrukciou je takzvaný "Worst of" mechanizmus, ktorý umožňuje skonštruovať certifikát tak, aby na prvý pohľad relatívne konzervatívne zarobil až desať percent ročne. Príkladom môže byť express alebo bonus certifikát, ktorého podkladovým aktívom je kôš niekoľkých akcií (spravidla štyri až päť akcií). Certifikát má napríklad splatnosť dva roky. U bonus certifikátu to funguje tak, že keď hodnota žiadnej z akcií v sledovanom období neklesne pod určitú bariéru (napríklad keď neklesne o viac ako 40 percent), je pri splatnosti vyplatený fixný úrok napr. dvadsať percent za dva roky. Express certifikát funguje podobne, len s tým rozdielom, že sa nesleduje celé obdobie, ale vždy iba hodnota akcií ku konkrétnemu termínu výplaty úroku, spravidla to bývajú štvrťročné frekvencie.
Nechcem teraz zabiehať do detailov fungovania certifikátov, len chcem poukázať na zradnosť onoho "worst of" mechanizmu. Na prvý pohľad totiž vyzerá vyššie popísaný certifikát veľmi lákavo. Pravdepodobnosť, že cena akcie spadne o viac ako 40 percent, totiž nie je vysoká. Problém spočíva v tom, že ak k tomu dôjde, investor nielenže stráca nárok na fixný úrok, ale zároveň sa potom hodnota certifikátu odvíja od vývoja ceny najhoršej z akcií v sledovanom koši (preto "worst of" - najhoršie z). A potom už nehrá žiadnu rolu, ako sa darilo či nedarilo zvyšným akciám zo sledovaného koša. Aj keby cena všetkých akcií rástla, ale jedna z nich klesla pod bariéru, investor miesto fixného úroku príde o 40 a viac percent. Dvakrát to dopadne dobre a emitent certifikátu vám zaplatí fixný úrok. Tretíkrát ale nejaká z akcií spadne a vy prerobíte všetko, čo ste zarobili na predchádzajúcich dvoch investíciách.
Odporúčanie na záver
Nezamieňajte si pojmy fixný a garantovaný a pri každej investícii dobre zvážte riziká. Ak to sami nedokážete, môžete svoj zámer konzultovať s investičným poradcom. Ale rozhodne sa nepúšťajte do žiadnej investície, ak si nie ste istí, že dobre chápete jej výnosový potenciál i riziká. Zvlášť investičné certifikáty bývajú mnohokrát komplikované a zradné. (Tým nehovorím, že sú zlé.)
Radšej sa vyhýbajte neverejným emisiám dlhopisov a nekupujte žiaden dlhopis, pokiaľ nemá schválený prospekt od Národnej banky, čo si môžete overiť na jej webových stránkach. Zároveň odporúčam kvôli likvidite investovať len do emisií, s ktorými sa obchoduje na burze.
