Kúpiť hneď, požíčať či našetriť a kúpiť neskôr?

Rozmýšľate nad kúpou finančne náročnejšej veci a neviete sa rozhodnúť či ju kúpiť hneď v hotovosti, vziať si úver alebo ešte počkať a kúpiť ju neskôr?

Pozrime si modelový príklad rodiny, ktorá si chce zaobstarať novú kuchynskú linku v hodnote 5 000 EUR.

Môže si ju dovoliť kúpiť už dnes za úspory alebo si zobrať v banke úver a úspory nechať ako rezervu, alebo má tretiu možnosť a to počkať s kúpou nejaký čas, pretože im súčasná kuchyňa po úžitkovej stránke ešte celkom dobre slúži.

Ako na tom bude naša rodina, a ktoré z ponúknutých rozhodnutí je pre ňu finančne to najvýhodnejšie?

Rodina vie mesačne ušetriť 170 EUR.

1. možnosť: rodina použije svoje doterajšie úspory na kúpu. Má doma novú kuchyňu, ale už nemá žiadne úspory pre prípad núdze.

2. možnosť: rodina nepoužije svoje peniaze na kúpu linky, ale uloží ich do banky s úrokom 3% ročne. Na linku si vezme bankový úver s úrokom 13% a kúpi si linku.

3. možnosť: kúpu linky rodina odloží na neskôr, a svoje úspory dá na spomínaný účet s úrokom 3% .

Ktoré rozhodnutie je pre nich finančne najatraktívnejšie?

Pozrime sa na našu situáciu po troch rokoch - ako na tom bude naša rodina:

1. za 3 roky bude mať naša rodina 3-ročnú linku a ich úspory budú vo výške 6 395 EUR. (mesačne si usporili po 170 EUR)

2. za 3 roky bude mať naša rodina 3-ročnú linku a splatený bankový úver. Mesačne splácala naša rodina po 170 EUR, úver preplatili o 1065 EUR a ich úspory vzrástli z 5000 na 5 463 EUR.

3. rodina si kúpila novú linku až teraz, na sporiacom účte ich úspory vzrástli z 5000 na 5 463 EUR, z ktorých im po kúpe kuchynskej linky ostali úroky vo výške 463 EUR a úspory, ktoré pravidelne vkladali (170 eur mesačne) sú teraz vo výške 6 395 EUR.

Ak sa rodina rozhodne pre prvú variantu, neprerobí síce na bankovom úvere, ale vystaví sa finančnému riziku, ak minie svoje úspory. Čo ak príde hlavný živiteľ našej rodiny o zdravie alebo prácu?

Druhá možnosť je pre našu rodinu finančne najmenej výhodnejšia. Budú mať najmenej úspor a z rozpočtu im "vďaka" bankovému úveru ubudne aj ďalších viac ako 600 EUR. Napriek tomu však bude mať rodina neustále k dispozícii svoje pôvodné úspory a v prípade neschopnosti splácania úveru z bežných príjmov ho môže jednorazovo vyplatiť.

Posledná varianta sa našej rodinke vyplatí doslovne. Čas sú peniaze. Rodina nezostane nikdy bez svojich úspor a navyše bude na tom aj finančne najlepšie. Bude mať nielen svoju vysnívanú kuchynskú linku ale aj najväčšie úspory.

Otázka však znie, či sa nám podarí si tento čas dopriať. Vydržať sporiť chce totiž disciplínu.

Lekcie šetrenia od miliardárskej dcérky

Tamara Ecclestone, dcéra šéfa Formuly 1 Bernieho Ecclestonea, v súčasnosti rekonštruuje svoj londýnsky dom za 45 miliónov libier. Úpravy budú stáť 18 miliónov libier. Aj preto možno prekvapí, že majiteľka zbierky kabeliek Hermes za pol milióna libier alebo topánok od Christiana Louboutina za 70-tisíc libier otáča každú penny. Možno inak, než to robia obyčajní smrteľníci, ale o zľavu sa háda, kde môže.

"Keď mi bolo asi jedenásť, chcela som novú bundu do školy. A tak ma otec vzal na King 'Road (známa londýnska ulica módy - pozn. Red.). No, a keď sme mali platiť, začal tam zjednávať, aby dostal zľavu, "rozpráva populárna britská celebrita, ktorá okrem iného každý týždeň predáva na eBay tri nové, nikdy nenosené kúsky zo svojej rozsiahlej garderóby, aby výťažkom prispela na prevádzku jednej z londýnskych nemocníc.

"Hrozne som sa hanbila, hovorila som otcovi, že nie sme na bazáre v Marakéši," pokračuje Tamara.

Naučila sa vtedy však jednu podstatnú vec: Získať zľavu je jedna z najlepších stratégií, ktoré ľuďom pomáhajú šetriť. "Každé auto, ktoré si kúpim, mi dnes dajú so zľavou minimálne 20%. Zbožňujem ten pocit, že sa mi podarilo niečo zjednať," chváli sa dcéra jedného z najtvrdších podnikateľov v oblasti sporu.

Kto by nechcel zľavu?

Tamara trochu úsmevne rozpráva, že sa pre ňu šetrenie stalo doslova posadnutosťou. "Vypínam kúrenie, keď idem spať, a nenechávam tiecť vodu, keď si čistím zuby," vymenúva dôverne známe úsporné opatrenia. "Keď ešte nebili mobily, volala som rodičom z búdky na účet volaného," pokračuje.

Vraj si tiež objednáva letenky s čo najväčším predstihom, pretože sú tak výrazne lacnejšie. Prečo nie. Zrejme, hoci vychovaná v bavlnke a pre bavlnku, pochytila ​​niečo od svojho otca, ktorý vyrastal v chudobnej rodine rybára, aj po svojej matke, ktorá je z rodiny chorvátskych zeleninárov.

Najlepšie sa šetrí, keď máte z čoho

Na prvý pohľad môžu vyjadrenia Tamary Ecclestone vyvolávať úsmev. Jej uvažovanie, hoci trochu skreslené, má však veľmi zdravý základ. Vypínať na noc kúrenie a neplytvať vodou je nielen ekonomické, ale aj ekologické.

Každý nevie zjednávať, niekto na to skrátka nemá žalúdok. Ide však o veľmi jednoduchú a efektívnu cestu k úsporám.

Najúčinnejší prístup k obmedzeniu nákladov je však "zhora nadol". Snažte sa teda ušetriť hlavne na veľkých výdavkoch. Pýtajte sa sami seba: Potrebujem nové auto? Naozaj tú obývačku musíme rekonštruovať? Nestačí jedna veľká rodinná dovolenka za rok? Na menších výdavkoch logicky tiež menej ušetríte.

Vašim nepriateľom sú drobné výdaje

Jedným z veľkých nepriateľov rodinného rozpočtu sú drobné, ale opakované výdavky. V súčte dokážu dať dosť veľkú čiastku, ktorá s rodinnými financiami môže slušne zahýbať.

Pri posudzovaní príjmov rodinného rozpočtu je vždy nutné predpokladať, že naše zárobky sa budú rôzne zadrhávať, oneskorovať a klopýtať, že nemôžeme nikdy veriť v ich budúci rast. A ak rodina daný rok ušetrila viac, než predpokladala, je to len príležitosť k posilneniu rezerv, nie k rozhadzovaniu.

Teraz sa posunieme k otázke výdavkov. Tá je dokonca ďaleko podstatnejšia, pretože zatiaľ čo príjmy mnohokrát príliš ovplyvniť nedokážeme, pretože naša práca má určité trhové ocenenie a len menšina ľudí si môže diktovať "svoju cenu", výdavky sú čiastočne v našej moci. Iba to chce naozaj dobre uvažovať a nebáť sa ísť naozaj do detailov.

Na tomto mieste si dovolíme malú odbočku. V uplynulých desaťročiach  v podstate zmizol zvyk, ktorý ešte naše babičky ctili, totiž sústavné uvažovanie o rozpočte rodiny a finančnom plánovaní. Je to na prvý pohľad zvláštne, pretože sa predsa demokratické kapitalistické štáty vyvíjali úplne inak ako socialistický blok, ale v tejto veci sa rodiny na oboch stranách Železnej opony zriedkavo zhodli.

Rastúca životná úroveň zafungovala, a aj keď na Západe bola o mnoho priečok vyššie ako na Východe, existenčné problémy v pravom zmysle slova (napríklad ako hrozba hladu a naozajstného nedostatku) väčšinovú spoločnosť netrápili. Ak sa vyskytovala naozajstná bieda, potom bola veľmi výnimočná. Životná úroveň sa posunula dramaticky vpred a zničila niektoré dobré zvyky - okrem iného aj starostlivé vedenie rodinných financií "do haliera". Kto si spomenie na televízne inscenácie z konca šesťdesiatych alebo zo sedemdesiatych rokov, možno vyhrabe v pamäti obrázok trochu smiešnej babičky, ktorá si dôchodok delila do hrnčekov. Ešte tak mala niečo podobné dovolené matka-samoživiteľka, ale keď to predstavovala "bežná" rodina, išlo buď o zavrhnutiahodných ľudí, alebo o smiešneho "držgroša".

Obe európske spoločnosti jednoducho žili na takej úrovni, že počítať nebolo potreba. V posledných dvadsiatich rokoch minulého storočia a zvlášť potom v súčasnosti to ďalej viedlo k tomu, že sa rodiny po celej Európe (o Amerike nehovoriac) zadlžovali absolútne nepochopiteľným tempom.

Samozrejme rástli príjmy. Ale obrovský dlh domácností ukazuje, že v prípade výdavkov to bola doslova erupcia. A teraz sme späť v situácii, že kto chce byť zodpovedný a nedopracovat sa na staré kolená do chudobinca, ale ku slušnej starobe, bude musieť počítať celý život a tiež celý život konzumovať striedmejšie. Čo samozrejme znamená sústavne a veľmi kriticky posudzovať svoje výdavky tak, aby boli nielen pod kontrolou, ale umožňovali tiež stále vytváranie rezerv a následne kapitálu, majetku, ktorý bude čakať na neskoršie využitie.

Predovšetkým je nutné zhromaždiť naozaj všetky výdavky, a to vrátane tých, ktoré považujú partneri za okrajové - lenže veľké sumy sa skladajú po kúskoch, po stokorunách vznikajú tisíce. Pre jednoduchý príklad netreba chodiť ďaleko a fajčiari to poznajú dobre. Človek, ktorý vyfajčí desať cigariet denne, nad týmto výdavkom pravdepodobne mávne rukou, veď je to (v pomeroch Českej republiky) púhych zhruba 35 korún za deň (krabička cigariet za 70 korún). V pomeroch bežnej európske krajiny ide dajme tomu o 2,50 euro za deň (pri cene päť eur za krabičku).

Lenže násobenie je veľký fenomén - typizovaný mesiac má tridsať dní, to je 1050 korún za mesiac, čiže 75 eur za mesiac. Ročne to robí 12 600 korún poprípade 900 euro. Čo sú už sumy, za ktoré je možné zaobstarať naozaj nemalé množstvo iného tovaru. Desivá na výdavkoch je práve pravidelnosť malých súm. Ďalším klasickým príkladom môže byť platenie parkovného v zónach veľkých miest. Kto má časté pochôdzky v centre a nevlastní predplatenú kartu, ten po čase prekvapene zisťuje, že oných niekoľko mincí, ktoré relatívne pravidelne odovzdáva do automatu, znamená pre jeho peňaženku značné vydanie.

Možno to zmerať aj niečím iným - kto by mal na začiatku milénia ušetrených 12 600 korún a v správnu chvíľu ich investoval do akcií českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ, mohol získať asi 140 kusov týchto cenných papierov. O niekoľko rokov neskôr by ich predal - nepozerajme teraz na nejaký konkrétny dátum - zhruba za 100 až 160 000 korún. Podobných paralel by sme mohli nájsť veľa, pravda je, že táto je extrémne výrazná, pretože spomínaný cenný papier prešiel veľmi neobvyklým a výnimočným vývojom. Ale ako ilustrácia je to výborné, že? Zapálite si?

Prečo si milionári vedú rozpočet?

Dve tretiny domácností sú rady, keď všetky výdavky pokryjú ich príjmy. Pritom by bolo žiaduce, aby hospodárili s prebytkami, ktoré by si ukladali na neskoršie použitie. Bez dôkladnej analýzy príjmov a výdavkov to ale nie je možné.

Väčšina učebníc a kníh o osobných financiách sa zaoberá využitím prebytkov v hospodárení rodiny, ich uložením alebo iným zhodnotením. Lenže rodín, ktoré bežne hospodária s takými prebytkami, ktoré má vôbec zmysel nejakým spôsobom systematicky obhospodarovať, je menej ako tridsať percent. Zvyšná drvivá väčšina je rada, keď sa dostane do situácie, ktorej hovoríme "vyrovnaný rozpočet".

Inými slovami je výborné posudzovať, či je lepšie mať životné poistenie alebo dôchodkové pripoistenie, alebo či nie je správny nápad pustiť sa do investícií do akcií, alebo snáď dokonca obchodovať s ročnými kontraktami na bavlnu na burze v Chicagu. Viac ľudí ale ďaleko skôr skúma, čo presne si môže kúpiť tento mesiac alebo čo bude s ich hypotékou, ak manžel príde o prácu.

Odpovede môžu nájsť v rodinnom účtovníctve. Ak si ho však vedú. Ako každé účtovníctvo má aj to rodinné dva stĺpce - príjmy a výdavky. Príjmy poväčšinou maximalizujeme z vlastnej prirodzenosti (Adam Smith kedysi odhalil, že celá ekonomika funguje na pohon ľudského sebectva - mäsiar nám nepredáva mäso preto, že by ho to tešilo či z entuziazmu, ale pretože ho zaplatíme, čo mu umožní naplniť jeho potreby, jeho sebectvo ). Bohužiaľ maximalizujeme podvedome aj výdavky. Veď potreby môžu rásť nekonečne. Len výnimočné povahy odolajú zvodom modernej spotrebnej spoločnosti a zbytočným výdavkom sa ubránia.

Rodinné financie však majú aj iný, nefinančný rozmer. Sociológovia prišli už pred dlhšou dobou s tézou, že finančné problémy sú pravým dôvodom rozpadu približne šesťdesiatich až osemdesiatich percent manželstiev. Tieto čísla sú založené na rôznych empirických prieskumoch. Inými slovami platí, že kto si chce udržať manželstvo v poriadku, mal by z otázky rodinných financií predovšetkým urobiť otázku spoločnú a naozaj rodinnú. Inak sa ocitá skoro automaticky na ceste k rozvodu.

Potom je tu ešte jeden pragmatický dôvod, prečo od začiatku produktívneho života venovať čas osobnýcm financiám. Pred niekoľkými desiatkami rokov mal priemerný človek šancu na päť až sedem rokov strávených v penzii. Teraz - aj cez zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku - to je už dvanásť až pätnásť rokov. Nie je vylúčené, že by sme sa mohli dostať až na zhruba dvadsať rokov v takzvanom "poproduktívnom veku". Pre všetkých, či už akékoľvek dôchodkové systémy, je to tragická perspektíva - zvlášť, keď dôchodcovia budú tvoriť asi tretinu spoločnosti, a to už v priebehu dvoch či troch desiatok rokov.

Veriť terajším politikom a terajším správcom rôznych fondov, že všetko "sa nejako vyrieši", je to posledné, čo by sa dalo odporučiť. Ako priebežné, tak aj kapitálové mechanizmy sa zrejme ukážu samy o sebe ako slabé vo chvíli, keď sa im postaví podoba moderných spoločností za dvadsať alebo tridsať rokov.

Každý má pred sebou jedinú naozaj istú perspektívu - totiž že keď sa teraz dostatočne nezabezpečí, prežije starobu v strachu z neustále rastúcich nákladov na lieky, zdravotníctvo, bývanie a všetko ostatné.

Takže ak sa teraz niekto vôbec pýta, prečo by sa mal zaoberať zostavovaním rodinného rozpočtu, šetrením a investovaním prebytkov, keď je predsa súčasťou štátneho dôchodkového systému a vláda sa vždy postará, potom je možné odpovedať takto: "Štát sa postará iba o to, aby čo najmenej ľudí zomrelo mrazom alebo hladom, ale inak nebude mať silu vypomáhať tým stovkám tisíc alebo rovno miliónom ľudí, ktorí svoje prípravy na dôchodok fatálne podcenili. "Prinajmenšom v žiadnom prípade nezabezpečí ich život na terajší úrovni - ani spoločensky, ani fyzicky.

Hromadenie bohatstva teda stráca akokoľvek pejoratívny nádych, ktorý snáď v posledných tridsiatich rokoch "sociálnych štátov" dostalo, a kedy bolo heslom doby užívať si aj za cenu dlhov. Je to jednoduchá matematika, ktorá rieši otázku: O koľko viac musíme za svojho produktívneho života akumulovať kapitál, keď z neho nemáme žiť sedem rokov, ako tomu bolo ešte nedávno, ale napr. dvadsať rokov? Jednoduchá odpoveď znie aspoň trojnásobok, lenže to nepočítame s tým, že čím sa dožívame vyššieho veku, tým viac nás stojí udržať sa pri živote.

Ak sa však asi dvom tretinám rodín nedostáva takých prebytkov v ich bežnom hospodárení, aby mohli dostatočne akumulovať kapitál, a ak prijmeme tézu, že členovia týchto rodín vynakladajú maximum energie na zarobenie maxima peňazí, potom ostáva jediný priestor pre zvýšenie miery úspor. Tým priestorom je zníženie položiek v tej časti rozpočtu, kde sú výdavky.

Takže primárnou úlohou väčšiny rodinných rozpočtov je analyzovať ich výdavkovú stránku a podrobiť ju tvrdej revízii.

Vianoce sa skončili, hurá nakupovať aby sme ušetrili!

Vianoce skončili a tak hurá na nové Vianočné nákupy. Presne tak, najlepší čas na zháňanie vianočných darčekov je Január a všetky ďalšie mesiace.

Ak si vytvoríte tento nový pekný zvyk tak sa nielenže vyhnete predvianočnému stresu a zhonu, ale ušetríte niekoľko desiatok až stoviek eur. Veď po sviatkoch začínajú skvelé výpredaje, kde zľavy dosahujú -50% až -70%. Takýmto spôsobom môžete kúpiť 2 až 3 darčeky za cenu jedného.

Ak nemáte dostatok peňazí na to aby ste kúpili všetky darčeky na budúce Vianoce už v Januárových výpredajoch, nevadí. Máte na to celý rok. Veď akciové letáky Vám chodia domov po celý rok. Keď kúpite napr. jeden darček každý mesiac, tak pod Vianočným stromčekom budete mať peknú zbierku prekvapení pre Vašich blízkych a pritom to ani nezaťaží Váš mesačný rozpočet.

Ďalší dobrý nápad ako nakúpiť darčeky lacnejšie je kupovať sezónne oblečenie po skončení sezóny kedy sú na tento tovar výrazné zľavy.

Takýmto spôsobom môžete nakúpiť buď viac darčekov na ďalšie Vianoce, alebo ušetriť pár desiatok alebo stoviek eur. Tie môžete následne zhodnotiť investovaním.

Tak načo ešte čakáte? Vianoce skončili, tak hurá nakupovať :)

Nechajte sa prekvapiť čo bude na obed

Jeden so zaujímavých spôsobov ako ušetriť je nechať sa prekvapiť čo budete variť na obed či večeru.

Jednoducho choďte do nejakého supermarketu a nakupujte len to čo majú v akcii. Nekupujete podľa svojej chuti ale len ten tovar ktorý je zlacnený.

No a potom už len navaríte niečo z toho čo ste nakúpili.

Výhody tejto metódy:

1) Ušetríte pri každom nákupe 20-50%.
2) Vyhnete sa stereotypnému jedeniu a vareniu. Možno budete donútení aj kuknúť do kuchárskej knihy a naučíte sa variť niečo nové.
3) Takto ušetrené peniaze môžete investovať, napríklad do zlata.

Príklad: Ak mesačne miniete na stravu €300, tak praktikovaním tejto metódy môžete mesačne ušetriť €60 až €150. Určite si viete predstaviť čo sa dá po roku urobiť so €700 až €1800 eurami, však?

Prestaňte vyhadzovať peniaze von oknom

Viete, že väčšina ľudí vyhadzuje svoje ťažko zarobené peniaze von oknom? A tie sumy idú do desiatok až státisícov eur. Pravdepodobne to robíte aj Vy. Samozrejme, že nevedomky a po malých sumách. Pár centov tu, nejaké to euro tam a hneď je to pár desiatok (možno aj stoviek) eur mesačne.

Ale tu to všetko nekončí, pretože ak by ste tieto peniaze investovali, tak po rokoch by z nich mohli byť desiatky až stovky tisíc eur. Takže ak dnes pristupujete k financiám a nákupom v štýle: To je len euro, kašlať na to a pod, tak vlastne nevyhadzujete euro ale niekoľko eur.

Príklad:

Dnes kúpite niečo o euro predražené. Poviete si. No čo tam po jednom eure. Ale ak by ste to euro investovali do akcií s 10% výnosom ročne, tak po 30 rokoch je z neho 17,5 eura.
Nesmejte sa, nie je to stále smiešna suma. Je to 17,5 násobné zhodnotenie!
Koľko takých nákupov urobíte za den alebo za mesiac?

Príklad 2:
Pozrime sa ako to bude vyzerať ak každý deň niekde zbytočne miniete 1 euro.
Za rok to je 365 eur a pri podobnom investovaní ako v prvom príklade by ste za 30 rokov mali €66,000!!

Takže ak každý deň urobíte nevedomý nákup kde zbytočne preplatíte o 1 euro, tak si namiesto obvyklej frázy o tom, že čo tam po jednom eure, že na to máte, môžete rovno hovoriť niečo ako : "Kašlem na €66,000 eur, veď na to mám" .
Alebo to už neznie tak presvedčivo?

A to stále hovoríme len o 1 eure za deň. Je to rozdiel v tom, či kúpite niekoľko drahších jogurtov alebo tých o pár centov lacnejších. Alebo či budete mať ľahšiu nohu na plyne a ušetríte na benzíne. Alebo či vyfajčíte o pár cigariet menej.

Pointa tohto článku je jednoducho v tom, že aj vy môžete mať bohatší život, keď budete pri nakupovaní trochu premýšľať. Či už ušetrené peniaze investujete alebo si na budúci rok vyrazíte na dovolenku je len na Vás. A šetrenie nemusí byť vôbec náročné. Stačí len trochu pohnúť hlavou. Keď si na to zvyknete, bude Vás to ešte tešiť, keď uvidíte ako ľahko Vám úspory a investície porastú.

Ako to dopadá keď sa nakupuje srdcom a nie rozumom

Rád by som sa s Vami podelil o vlastnú skúsenosť s nakupovaním srdcom a jeho následkami.
Asi pred 12 rokmi začala automobilka Jaguar vyrábať svoj najmenší model X-type. Keď som ho videl v časopise, tak som sa do toho auta úplne zamiloval. Vzal som si do hlavy, že jedného dňa si ho kúpim. 5 rokov som sníval a hltal všetky informácie, obrázky, technické údaje a pod. Za tie roky som si rozbehol jeden biznis, takže moje príjmy sa rapídne zvýšili a môj sen už bol na dosah ruky. Stále som však nemal dosť peňazí na kúpu v hotovosti a tak som si to auto kúpil na lízing. Môj sen sa konečne splnil. Super, však?

Áno, bolo to naozaj super, užíval som si to dlhé roky. Situácia sa trošku obrátila, niektoré príjmy skončili a moja životná úroveň už nie je čo bývala. To ale nie je predmetom tohto článku.


Popri úvahach kde ušetriť som zistil, že tento môj sen ma za tých 7 rokov vlastne stál obrovskú sumu.
Uvažoval som, že keby som si kúpil nejaké "obyčajnejšie" auto napríklad za €15,000, diesel so spotrebou 5-6 litrov (môj Jag má 9,5) tak by som na cene auta ušetril €20,000 + ďalších cca. €20,000 na palivách. To nerátam poistky, úroky z lízingu, servis, náhradné diely a pod.

Takže keby som nakupoval hlavou a nie srdcom tak som teraz mohol mať nejakých €50,000 v kapse. A to už je celkom pekná sumička. Ak by som tie peniaze priebežne investoval tak by to mohlo byť aj podstatne viac.

Ak teda chcete byť finančne slobodní a skončiť raz ako milionári, tak si vždy rozmyslite či budete nakupovať srdcom alebo radšej chladnou hlavou.