Čo robiť s ušetrenými peniazmi?


Rodina hospodáriaca s prebytkami by si mala povedať, či sa o ušetrené peniaze bude starať sama, alebo ich bude zhodnocovať s pomocou odborníka. Prvý variant kladie nároky na čas a znalosti členov rodiny. Druhý zase na dobrý výber kvalitného poradcu.


Za rodinné bohatstvo možno označiť napríklad objem kapitálu, ktorý nám v poproduktívnom veku umožní ďalší život bez zníženia životnej úrovne. Na prvý pohľad to vyzerá ako cieľ jednoduchý, lenže to znamená počas produktívneho veku dosahovať sústavne prebytkového rozpočtu, a to nemalého - asi o pätnásť až dvadsať percent objemu našich rodinných výdavkov.

Popravde to je dokonca cieľ veľmi ambiciózny, lebo u rodiny s disponibilným (zdanenými) príjmom na úrovni tridsať tisíc korún by nezostávalo, než mesiac čo mesiac odkladať do rezerv celkovú sumu štyri a pol až šesť tisíc korún. Asi málokto by to dokázal, najmä ak ide o rodinu s deťmi.

A samo usporenie je len prvým krokom. Keď už budeme schopní pracovať s prebytkami, prichádza druhý problém, totiž do čoho, kedy a s čou pomocou investovať.

Existuje veľmi široká ponuka fondov, môžeme dávať peniaze do banky na termínované vklady, môžeme nakupovať akcie alebo dlhopisy, môžeme vyhľadať malého podnikateľa a stať sa jeho spoločníkom, možno tiež obchodovať s komoditami. Medzi investície patrí svojím spôsobom tiež stávkovanie alebo iná forma hry o peniaze, rovnako ako nákup nehnuteľnosti, jej prenájom a neskorší



http://www.playukinternet.com/tracking.php/tracking/go/bannerid/4912/affid/2606/urlid/2553003
predpokladaný predaj. Samotných druhov investícií sú desiatky, konkrétnych príležitostí desiatky, stovky a tisíce.

Vyznať sa v nich nie je jednoduché. Na začiatku pokusu každej rodiny o riadení svojich investícií by malo byť základné rozhodnutie, či sa budeme o financie starať sami alebo všetko zveríme odborníkovi. Oboje má svoje výhody a nevýhody. Prvý variant je v podstate zadarmo (okrem technických nákladov samotných transakcií), ale bude nás stáť veľa času. Je potrebné sledovať udalosti, snažiť sa ich analyzovať, a prinajmenšom sa aspoň trochu finančne vzdelávať.

Druhá varianta má zase svoje náklady - ktoré poväčšine budú nenápadne schované v cene nakupovaných produktov. Ale máme istotu do značnej miery profesionálnych služieb (ak sa obrátime na seriózneho partnera), ktorý nám zaistí štandardné výnosy - zrejme nie vyššie než nejaký časom daný priemer, pri troche šťastia ani nie nižšie.

Touto druhou variantou nemá zmysel sa podrobne zaoberať, snáď okrem opakovaného odporúčania, že je lepšie voliť spoločnosti, ktoré sú dlhšiu dobu na trhu alebo ktoré za sebou majú niektorú z bánk. Voči vášmu poradcovi je potom vhodné byť veľmi otvorený a neľutovať času potrebného k detailnému vysvetleniu strategických cieľov rodiny v oblasti financií a k starostlivému diskustovaniu budúcich potrieb disponibilných peňazí tak, ako ich v danej dobe budete vedieť predpovedať. Veď jednou z najklasickejších poučiek investovania a ukladania peňazí je, že rýchlo dostupné prostriedky vynášajú vždy menej ako tie, ktorých sa vzdáme na dlhšiu dobu, ktoré teda poskytneme niekomu inému s tým, že ich nehodláme chcieť späť treba rok, tri alebo päť rokov.

Ďaleko väčším dobrodružstvo (s kladmi i zápormi) je rozhodnutie spravovať si vlastné peniaze svojimi silami. Ale nie je to zase taká veda, akú z toho mnohí robia. Nenechajte sa zmiasť príručkami pre drobných investorov, ktoré bývajú plné vzorcov. Väčšinou im rozumie len autor sám, niekedy ani on nie - väčšinou vystačíte z oblasti matematických inštrumentov s iba dvoma nástrojmi. Jedným je prostá trojčlenka, ktorá sa učí na základnej škole. Tým druhým je zložené úročenie alebo z iného pohľadu cena peňazí v čase (pretože ono je to vlastne to isté). Aj tieto znalosti však potrebuje aspoň trochu pokročilý investor. Všetci ostatní vystačia s niekoľkými málo radami do života a s naozaj elementárnymi poučkami.

Tá prvá je takzvaný investičný trojuholník. Na jeho vrcholoch sú tieto slová: riziko, likvidita a výnos. Z princípu trojuholníka vyplýva, že nie je možné mať všetko naraz - neexistuje investícia, ktorá by bola zároveň vysoko bezpečná, vysoko výnosná a vysoko likvidná. Vždy je nutné niečo obetovať a hľadať kompromis. Napríklad vysoká likvidita nutne znamená nižší výnos, nevylučuje sa však s veľmi bezpečnou investíciou - to napr. prípad bankovej úložky. Štátom podporované stavebné sporenie (inak veľmi výnosné a pri optimálnom nastavení vkladu k štátnej pomoci dávajúca u starých zmlúv cez dvadsať percent ročne a u nových pätnásť) je zase drasticky nelikvidné (má minimálnu dobu šesť rokov). Ale pomer prakticky nulového rizika a veľmi vysokého výnosu je fascinujúci a niekoľko zmlúv stavebného sporenia s najlepším pomerom vklad / podpora by nemalo chýbať v žiadnej rodine, ktorá má dlhodobé finančné ciele

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára