Čo robiť s ušetrenými peniazmi?

Rodina hospodáriaca s prebytkami by si mala povedať, či sa o ušetrené peniaze bude starať sama, alebo ich bude zhodnocovať s pomocou odborníka. Prvý variant kladie nároky na čas a znalosti členov rodiny. Druhý zase na dobrý výber kvalitného poradcu.


Za rodinné bohatstvo možno označiť napríklad objem kapitálu, ktorý nám v poproduktívnom veku umožní ďalší život bez zníženia životnej úrovne. Na prvý pohľad to vyzerá ako cieľ jednoduchý, lenže to znamená počas produktívneho veku dosahovať sústavne prebytkového rozpočtu, a to nemalého - asi o pätnásť až dvadsať percent objemu našich rodinných výdavkov.

Popravde to je dokonca cieľ veľmi ambiciózny, lebo u rodiny s disponibilným (zdanenými) príjmom na úrovni tridsať tisíc korún by nezostávalo, než mesiac čo mesiac odkladať do rezerv celkovú sumu štyri a pol až šesť tisíc korún. Asi málokto by to dokázal, najmä ak ide o rodinu s deťmi.

A samo usporenie je len prvým krokom. Keď už budeme schopní pracovať s prebytkami, prichádza druhý problém, totiž do čoho, kedy a s čou pomocou investovať.

Existuje veľmi široká ponuka fondov, môžeme dávať peniaze do banky na termínované vklady, môžeme nakupovať akcie alebo dlhopisy, môžeme vyhľadať malého podnikateľa a stať sa jeho spoločníkom, možno tiež obchodovať s komoditami. Medzi investície patrí svojím spôsobom tiež stávkovanie alebo iná forma hry o peniaze, rovnako ako nákup nehnuteľnosti, jej prenájom a neskorší

predpokladaný predaj. Samotných druhov investícií sú desiatky, konkrétnych príležitostí desiatky, stovky a tisíce.

Vyznať sa v nich nie je jednoduché. Na začiatku pokusu každej rodiny o riadení svojich investícií by malo byť základné rozhodnutie, či sa budeme o financie starať sami alebo všetko zveríme odborníkovi. Oboje má svoje výhody a nevýhody. Prvý variant je v podstate zadarmo (okrem technických nákladov samotných transakcií), ale bude nás stáť veľa času. Je potrebné sledovať udalosti, snažiť sa ich analyzovať, a prinajmenšom sa aspoň trochu finančne vzdelávať.

Druhá varianta má zase svoje náklady - ktoré poväčšine budú nenápadne schované v cene nakupovaných produktov. Ale máme istotu do značnej miery profesionálnych služieb (ak sa obrátime na seriózneho partnera), ktorý nám zaistí štandardné výnosy - zrejme nie vyššie než nejaký časom daný priemer, pri troche šťastia ani nie nižšie.

Touto druhou variantou nemá zmysel sa podrobne zaoberať, snáď okrem opakovaného odporúčania, že je lepšie voliť spoločnosti, ktoré sú dlhšiu dobu na trhu alebo ktoré za sebou majú niektorú z bánk. Voči vášmu poradcovi je potom vhodné byť veľmi otvorený a neľutovať času potrebného k detailnému vysvetleniu strategických cieľov rodiny v oblasti financií a k starostlivému diskustovaniu budúcich potrieb disponibilných peňazí tak, ako ich v danej dobe budete vedieť predpovedať. Veď jednou z najklasickejších poučiek investovania a ukladania peňazí je, že rýchlo dostupné prostriedky vynášajú vždy menej ako tie, ktorých sa vzdáme na dlhšiu dobu, ktoré teda poskytneme niekomu inému s tým, že ich nehodláme chcieť späť treba rok, tri alebo päť rokov.

Ďaleko väčším dobrodružstvo (s kladmi i zápormi) je rozhodnutie spravovať si vlastné peniaze svojimi silami. Ale nie je to zase taká veda, akú z toho mnohí robia. Nenechajte sa zmiasť príručkami pre drobných investorov, ktoré bývajú plné vzorcov. Väčšinou im rozumie len autor sám, niekedy ani on nie - väčšinou vystačíte z oblasti matematických inštrumentov s iba dvoma nástrojmi. Jedným je prostá trojčlenka, ktorá sa učí na základnej škole. Tým druhým je zložené úročenie alebo z iného pohľadu cena peňazí v čase (pretože ono je to vlastne to isté). Aj tieto znalosti však potrebuje aspoň trochu pokročilý investor. Všetci ostatní vystačia s niekoľkými málo radami do života a s naozaj elementárnymi poučkami.

Tá prvá je takzvaný investičný trojuholník. Na jeho vrcholoch sú tieto slová: riziko, likvidita a výnos. Z princípu trojuholníka vyplýva, že nie je možné mať všetko naraz - neexistuje investícia, ktorá by bola zároveň vysoko bezpečná, vysoko výnosná a vysoko likvidná. Vždy je nutné niečo obetovať a hľadať kompromis. Napríklad vysoká likvidita nutne znamená nižší výnos, nevylučuje sa však s veľmi bezpečnou investíciou - to napr. prípad bankovej úložky. Štátom podporované stavebné sporenie (inak veľmi výnosné a pri optimálnom nastavení vkladu k štátnej pomoci dávajúca u starých zmlúv cez dvadsať percent ročne a u nových pätnásť) je zase drasticky nelikvidné (má minimálnu dobu šesť rokov). Ale pomer prakticky nulového rizika a veľmi vysokého výnosu je fascinujúci a niekoľko zmlúv stavebného sporenia s najlepším pomerom vklad / podpora by nemalo chýbať v žiadnej rodine, ktorá má dlhodobé finančné ciele

"Ako som zarobil svoj prvý milión" ... zakladateľ Slevomatu Čupr

Svoj prvý milión zarobil v 27 rokoch. Tomáš Čupr opisuje päť krokov, ktoré ho k tomu doviedli. A toto je jeho hlavná rada: "Zapojte do svojho biznisu viac ľudí, pretože vám od vášho nápadu nedovolia cúvnuť."

Krok prvý: Päť rokov života v Anglicku

V Anglicku som strávil päť rokov, začínal som ako pomocník v tlačiarni a dotiahol som to až na spoluvlastníka marketingové agentúry. Skúsenosť, ako to funguje inde, pre mňa bola kľúčová. Keď premýšľate inak, vyzeráte síce ako arogantný blbec, ale ja sa na svet nechcem pozerať len českou optikou. V tom mi Anglicko otvorilo oči. Rozšíriť si obzory radím každému.

Kým neodídete do zahraničia, neuvedomíte si, čo tu chýba. V Anglicku je potrebná strašne dôležitá zákaznícka skúsenosť - neviete síce, aká bude pizza, ktorú ste si objednali, ale viete, že keď nebude dobrá, dostanete kompenzáciu. Na tomto tam väčšina firiem vyrástla a ja som to isté urobil aj v Slevomate. V Anglicku som sa naučil, že na zákazníkov nikdy nesmiete kašlať.

Krok druhý: Slušný plat nebol cieľ

So svojimi skúsenosťami z Anglicka som dnes mohol pracovať v nejakej korporácii a brať trebárs 80 až 100 tisíc mesačne a bol by som možno spokojný. Lenže pre mňa to už prestala byť méta. Mal som väčšie ambície a povedal som si, že chcem niečo urobiť so svojím životom. Podľa mňa na podnikanie má veľké percento populácie, len si musí povedať to isté. Aj dnes vidím príležitosti, aké som vtedy mal ja.

Keby som chcel zarobiť naozaj veľké peniaze, išiel by som do energetiky, ale o tom som nič nevedel. To je ďalšia vec. Byť k sebe hneď na začiatku kritický a povedať si, čo viem a čo nie. Preto som sa vtedy zameral na internet. Začal som viac čítať články o biznise na internete, viac som o nich premýšľal a uvedomil som si, že model zľavového servera, akým bol vtedy Groupon, môže fungovať aj v ČR.

Krok tretí: Kniha o Stevovi Jobsovi

V jednu dobu som začal veľa čítať - hlavne biografie úspešných ľudí. Robím to dodnes, ale vtedy ma to veľa nakoplo. Zlomovým bodom pre mňa bola knižka iCon o Stevovi Jobsovi. Keď som ju čítal, uvedomil som si, že to ide, a že môžem byť úspešný aj ja. Nechcem sa s ním porovnávať, to rozhodne nie, ale keď sa pozriete na môj biznis, inšpirácia Jobsom je tam zjavná.

Krok štvrtý: Kolegovia, kvôli ktorým necúvnete

Najťažšie je začať, preto sa veľa ľudí zastaví len u nápadu. Kým ho máte len v hlave, je strašne jednoduché sa na niečo vyhovoriť. Napr: Čakáme s manželkou prvé dieťa, tak sa zatiaľ nebudem púšťať do žiadnych veľkých akcií. Takto z toho niektorí cúvajú a stále na niečo čakajú. Pre mňa bolo veľmi dôležité, že som si k sebe našiel ďalších spolupracovníkov. To vás totiž zaväzuje.

Keď poviete piatim ľuďom, či do toho nechcú ísť s vami, už sa vám z toho cúva zle. Práve oni ma podržali, keby bolo najhoršie. Už som v tom nebol sám a musel som myslieť aj na ostatných. Vtedy som stretol Romanu Sudovú, ktorá síce premýšľala o inom nápade, ale nakoniec z toho vznikol Slevomat, Veľkú úlohu hral aj Peter Bartoš. Dnes viem, že sám by som to neurobil, bez tímu okolo mňa by to nevzniklo.

Krok piaty: Predaj časti Slevomatu

Veľký impulz pre mňa bol, keď nás hneď tri dni po spustení Slevomatu oslovili ľudia z Miton Investments, že by sa na projekte chceli podieľať. Veľa ľudí sa ma pýta, či bol dobrý nápad im predať podiel. Získali nakoniec 49 percent, to je veľká časť firmy, ale myslím si, že to bolo kľúčové rozhodnutie. Bez nich by som možno dnes Slevomat už ani nemal.

Keby Miton neprišiel, asi by som Slevomat predal. Už za šesť mesiacov sme mali ponuky na menšie desiatky milióny korún. Tak by som ho po roku predal za 40 miliónov, povedal by som si, že je to pecka, a potom bol asi veľmi smutný, pretože by som dnes zistil, že to má hodnotu cez jednu miliardu. Z toho vyplýva jedna rada - nebojte sa do svojho biznisu vziať partnera. Celé zoskupenie je s ním silnejšie.

... .a Chyba, ktorú by som dnes neurobil

Bol som so Slevomaton príliš spätý a asi som to s tým srdciarstvom prepískol. Bol to môj prvý veľký úspech a ja sa od toho nevedel odpútať - a to ma psychicky ničilo. Totálne ma to pohltilo. Je to rovnaké, ako keď máte na účte 100 miliónov korún a namiesto pocitu šťastia príde strach, že ich stratíte. Bál som sa, že Slevomat cez noc zmizne. Dnes už viem, že sa kvôli ničomu nenechám takto zomlieť. Ku všetkému už pristupujem viac pragmaticky a nedávam do toho toľko emócií.

Vašim nepriateľom sú drobné výdaje

Jedným z veľkých nepriateľov rodinného rozpočtu sú drobné, ale opakované výdavky. V súčte dokážu dať dosť veľkú čiastku, ktorá s rodinnými financiami môže slušne zahýbať.

Pri posudzovaní príjmov rodinného rozpočtu je vždy nutné predpokladať, že naše zárobky sa budú rôzne zadrhávať, oneskorovať a klopýtať, že nemôžeme nikdy veriť v ich budúci rast. A ak rodina daný rok ušetrila viac, než predpokladala, je to len príležitosť k posilneniu rezerv, nie k rozhadzovaniu.

Teraz sa posunieme k otázke výdavkov. Tá je dokonca ďaleko podstatnejšia, pretože zatiaľ čo príjmy mnohokrát príliš ovplyvniť nedokážeme, pretože naša práca má určité trhové ocenenie a len menšina ľudí si môže diktovať "svoju cenu", výdavky sú čiastočne v našej moci. Iba to chce naozaj dobre uvažovať a nebáť sa ísť naozaj do detailov.

Na tomto mieste si dovolíme malú odbočku. V uplynulých desaťročiach  v podstate zmizol zvyk, ktorý ešte naše babičky ctili, totiž sústavné uvažovanie o rozpočte rodiny a finančnom plánovaní. Je to na prvý pohľad zvláštne, pretože sa predsa demokratické kapitalistické štáty vyvíjali úplne inak ako socialistický blok, ale v tejto veci sa rodiny na oboch stranách Železnej opony zriedkavo zhodli.

Rastúca životná úroveň zafungovala, a aj keď na Západe bola o mnoho priečok vyššie ako na Východe, existenčné problémy v pravom zmysle slova (napríklad ako hrozba hladu a naozajstného nedostatku) väčšinovú spoločnosť netrápili. Ak sa vyskytovala naozajstná bieda, potom bola veľmi výnimočná. Životná úroveň sa posunula dramaticky vpred a zničila niektoré dobré zvyky - okrem iného aj starostlivé vedenie rodinných financií "do haliera". Kto si spomenie na televízne inscenácie z konca šesťdesiatych alebo zo sedemdesiatych rokov, možno vyhrabe v pamäti obrázok trochu smiešnej babičky, ktorá si dôchodok delila do hrnčekov. Ešte tak mala niečo podobné dovolené matka-samoživiteľka, ale keď to predstavovala "bežná" rodina, išlo buď o zavrhnutiahodných ľudí, alebo o smiešneho "držgroša".

Obe európske spoločnosti jednoducho žili na takej úrovni, že počítať nebolo potreba. V posledných dvadsiatich rokoch minulého storočia a zvlášť potom v súčasnosti to ďalej viedlo k tomu, že sa rodiny po celej Európe (o Amerike nehovoriac) zadlžovali absolútne nepochopiteľným tempom.

Samozrejme rástli príjmy. Ale obrovský dlh domácností ukazuje, že v prípade výdavkov to bola doslova erupcia. A teraz sme späť v situácii, že kto chce byť zodpovedný a nedopracovat sa na staré kolená do chudobinca, ale ku slušnej starobe, bude musieť počítať celý život a tiež celý život konzumovať striedmejšie. Čo samozrejme znamená sústavne a veľmi kriticky posudzovať svoje výdavky tak, aby boli nielen pod kontrolou, ale umožňovali tiež stále vytváranie rezerv a následne kapitálu, majetku, ktorý bude čakať na neskoršie využitie.

Predovšetkým je nutné zhromaždiť naozaj všetky výdavky, a to vrátane tých, ktoré považujú partneri za okrajové - lenže veľké sumy sa skladajú po kúskoch, po stokorunách vznikajú tisíce. Pre jednoduchý príklad netreba chodiť ďaleko a fajčiari to poznajú dobre. Človek, ktorý vyfajčí desať cigariet denne, nad týmto výdavkom pravdepodobne mávne rukou, veď je to (v pomeroch Českej republiky) púhych zhruba 35 korún za deň (krabička cigariet za 70 korún). V pomeroch bežnej európske krajiny ide dajme tomu o 2,50 euro za deň (pri cene päť eur za krabičku).

Lenže násobenie je veľký fenomén - typizovaný mesiac má tridsať dní, to je 1050 korún za mesiac, čiže 75 eur za mesiac. Ročne to robí 12 600 korún poprípade 900 euro. Čo sú už sumy, za ktoré je možné zaobstarať naozaj nemalé množstvo iného tovaru. Desivá na výdavkoch je práve pravidelnosť malých súm. Ďalším klasickým príkladom môže byť platenie parkovného v zónach veľkých miest. Kto má časté pochôdzky v centre a nevlastní predplatenú kartu, ten po čase prekvapene zisťuje, že oných niekoľko mincí, ktoré relatívne pravidelne odovzdáva do automatu, znamená pre jeho peňaženku značné vydanie.

Možno to zmerať aj niečím iným - kto by mal na začiatku milénia ušetrených 12 600 korún a v správnu chvíľu ich investoval do akcií českej elektrárenskej spoločnosti ČEZ, mohol získať asi 140 kusov týchto cenných papierov. O niekoľko rokov neskôr by ich predal - nepozerajme teraz na nejaký konkrétny dátum - zhruba za 100 až 160 000 korún. Podobných paralel by sme mohli nájsť veľa, pravda je, že táto je extrémne výrazná, pretože spomínaný cenný papier prešiel veľmi neobvyklým a výnimočným vývojom. Ale ako ilustrácia je to výborné, že? Zapálite si?

Prečo si milionári vedú rozpočet?

Dve tretiny domácností sú rady, keď všetky výdavky pokryjú ich príjmy. Pritom by bolo žiaduce, aby hospodárili s prebytkami, ktoré by si ukladali na neskoršie použitie. Bez dôkladnej analýzy príjmov a výdavkov to ale nie je možné.

Väčšina učebníc a kníh o osobných financiách sa zaoberá využitím prebytkov v hospodárení rodiny, ich uložením alebo iným zhodnotením. Lenže rodín, ktoré bežne hospodária s takými prebytkami, ktoré má vôbec zmysel nejakým spôsobom systematicky obhospodarovať, je menej ako tridsať percent. Zvyšná drvivá väčšina je rada, keď sa dostane do situácie, ktorej hovoríme "vyrovnaný rozpočet".

Inými slovami je výborné posudzovať, či je lepšie mať životné poistenie alebo dôchodkové pripoistenie, alebo či nie je správny nápad pustiť sa do investícií do akcií, alebo snáď dokonca obchodovať s ročnými kontraktami na bavlnu na burze v Chicagu. Viac ľudí ale ďaleko skôr skúma, čo presne si môže kúpiť tento mesiac alebo čo bude s ich hypotékou, ak manžel príde o prácu.

Odpovede môžu nájsť v rodinnom účtovníctve. Ak si ho však vedú. Ako každé účtovníctvo má aj to rodinné dva stĺpce - príjmy a výdavky. Príjmy poväčšinou maximalizujeme z vlastnej prirodzenosti (Adam Smith kedysi odhalil, že celá ekonomika funguje na pohon ľudského sebectva - mäsiar nám nepredáva mäso preto, že by ho to tešilo či z entuziazmu, ale pretože ho zaplatíme, čo mu umožní naplniť jeho potreby, jeho sebectvo ). Bohužiaľ maximalizujeme podvedome aj výdavky. Veď potreby môžu rásť nekonečne. Len výnimočné povahy odolajú zvodom modernej spotrebnej spoločnosti a zbytočným výdavkom sa ubránia.

Rodinné financie však majú aj iný, nefinančný rozmer. Sociológovia prišli už pred dlhšou dobou s tézou, že finančné problémy sú pravým dôvodom rozpadu približne šesťdesiatich až osemdesiatich percent manželstiev. Tieto čísla sú založené na rôznych empirických prieskumoch. Inými slovami platí, že kto si chce udržať manželstvo v poriadku, mal by z otázky rodinných financií predovšetkým urobiť otázku spoločnú a naozaj rodinnú. Inak sa ocitá skoro automaticky na ceste k rozvodu.

Potom je tu ešte jeden pragmatický dôvod, prečo od začiatku produktívneho života venovať čas osobnýcm financiám. Pred niekoľkými desiatkami rokov mal priemerný človek šancu na päť až sedem rokov strávených v penzii. Teraz - aj cez zvyšovanie vekovej hranice odchodu do dôchodku - to je už dvanásť až pätnásť rokov. Nie je vylúčené, že by sme sa mohli dostať až na zhruba dvadsať rokov v takzvanom "poproduktívnom veku". Pre všetkých, či už akékoľvek dôchodkové systémy, je to tragická perspektíva - zvlášť, keď dôchodcovia budú tvoriť asi tretinu spoločnosti, a to už v priebehu dvoch či troch desiatok rokov.

Veriť terajším politikom a terajším správcom rôznych fondov, že všetko "sa nejako vyrieši", je to posledné, čo by sa dalo odporučiť. Ako priebežné, tak aj kapitálové mechanizmy sa zrejme ukážu samy o sebe ako slabé vo chvíli, keď sa im postaví podoba moderných spoločností za dvadsať alebo tridsať rokov.

Každý má pred sebou jedinú naozaj istú perspektívu - totiž že keď sa teraz dostatočne nezabezpečí, prežije starobu v strachu z neustále rastúcich nákladov na lieky, zdravotníctvo, bývanie a všetko ostatné.

Takže ak sa teraz niekto vôbec pýta, prečo by sa mal zaoberať zostavovaním rodinného rozpočtu, šetrením a investovaním prebytkov, keď je predsa súčasťou štátneho dôchodkového systému a vláda sa vždy postará, potom je možné odpovedať takto: "Štát sa postará iba o to, aby čo najmenej ľudí zomrelo mrazom alebo hladom, ale inak nebude mať silu vypomáhať tým stovkám tisíc alebo rovno miliónom ľudí, ktorí svoje prípravy na dôchodok fatálne podcenili. "Prinajmenšom v žiadnom prípade nezabezpečí ich život na terajší úrovni - ani spoločensky, ani fyzicky.

Hromadenie bohatstva teda stráca akokoľvek pejoratívny nádych, ktorý snáď v posledných tridsiatich rokoch "sociálnych štátov" dostalo, a kedy bolo heslom doby užívať si aj za cenu dlhov. Je to jednoduchá matematika, ktorá rieši otázku: O koľko viac musíme za svojho produktívneho života akumulovať kapitál, keď z neho nemáme žiť sedem rokov, ako tomu bolo ešte nedávno, ale napr. dvadsať rokov? Jednoduchá odpoveď znie aspoň trojnásobok, lenže to nepočítame s tým, že čím sa dožívame vyššieho veku, tým viac nás stojí udržať sa pri živote.

Ak sa však asi dvom tretinám rodín nedostáva takých prebytkov v ich bežnom hospodárení, aby mohli dostatočne akumulovať kapitál, a ak prijmeme tézu, že členovia týchto rodín vynakladajú maximum energie na zarobenie maxima peňazí, potom ostáva jediný priestor pre zvýšenie miery úspor. Tým priestorom je zníženie položiek v tej časti rozpočtu, kde sú výdavky.

Takže primárnou úlohou väčšiny rodinných rozpočtov je analyzovať ich výdavkovú stránku a podrobiť ju tvrdej revízii.

Ako šetriť bezbolestne. Pár trikov ktoré fungujú

Šetriť sa dá najrôznejším spôsobom. Napríklad tak, že si dáme predsavzatie, že obmedzíme fajčenie, pitie alkoholu a budeme jesť striedmo. Lenže také predsavzatia spravidla dlho nevydržia. Ako teda správne šetriť?

Šetriť sa dá aj naplánovaním budúcich výdavkov. "Človek potom podlieha menej impulzívnym nákupom, kedy sa nechá zlákať reklamnou ponukou, zľavovou akciou alebo módnymi vlnami, a pritom tovar zase toľko nepotrebuje," hovorí analytik Dušan Šidlo.

     "Šetriť by sa malo plánovane a nie štýlom, že od zajtra začnem vydávať na všetko menej peňazí.

Znamená to, že človek si začne najskôr svoje výdavky evidovať. Ľudia sú potom často prekvapení, za čo všetko míňajú a koľko peňazí je to stojí, "hovorí Dušan Šidlo, analytik spoločnosti Broker Trust. Zároveň pridáva pár osvedčených tipov, ktoré pomôžu bezbolestne ušetriť peniaze.

     1.Kroťte impulzívnosť pri nákupoch

     Premýšľate o nákupe nového tovaru, ale nie ste si istí, či o neho naozaj toľko stojíte? Skúste previesť cenu na počet hodín, ktoré musíte odpracovať, aby ste si ho mohli kúpiť. Tak napríklad na telefón za šesťtisíc korún budete pri čistej hodinovej mzde 120 korún pracovať 50 hodín. To je približne šesť pracovných dní. Taká krátka úvaha vám môže poskytnúť na nákup druhý pohľad.

Ďalším trikom, ako zistiť, či danú vec naozaj chcete, je jej nákup odložiť o pár dní. Napíšte si ju napríklad na papier a po týždni sa na neho znova pozrite. Ste aj po tejto dobe presvedčení, že musíte nakupovať, alebo už chuť vyprchala? Ak áno, asi danú vec toľko nepotrebujete.

     2.Nakupujte premyslene

     Kľúčom k efektívnemu nakupovaniu sú nákupné zoznamy. Ak sa dopredu zamyslíte a pred návštevou obchodu spíšete veci, ktoré skutočne potrebujete, pomôže vám takýto zoznam ľahšie preplávať medzi obchodnými regálmi plnými "lákavých", ale nepotrebných vecí.
    
3.Naučte sa šetriť na konkrétne veci

     Keď šetríte na konkrétnu vec, skúste mať na očiach jej obrázok, nech stále viete, kvôli čomu si peniaze ukladáte stranou. Ako motivácia môže dobre poslúžiť, keď si budete zapisovať, alebo inak vizuálne zaznamenávať, akú časť ceny ste už našetrili.

     4.Preverte poplatky

     Nemáte príliš drahý mobilný paušál, ktorý plne nevyužívate? Nemôžete si vyjednať lepšie podmienky pre internetové pripojenie? Sledujete naozaj všetky predplatené televízne kanály? Nemohli by ste nájsť banku, v ktorej nebudete platiť toľko poplatkov? Ak zoškrtáte aspoň niektoré z týchto pravidelných výdavkov, nemusíte sa nijako výrazne uskromňovať a pritom môžete ušetriť slušné peniaze.

     5.Plaťte bezhotovostne

     Využívanie bezhotovostných platieb pomocou platobnej karty a trvalých príkazov internetového bankovníctva môžete ľahšie kontrolovať svoje výdavky, než keď budete platiť v hotovosti. Pomôže vám to získať prehľad o tom, kde a koľko míňate. Dnes fungujú aj chytré aplikácie, ktoré vám pomôžu výdavky zaznamenávať.

    6. Upomienky

     Ak využívate kreditné karty a čas od času sa dostanete do mínusu, plaťte včas všetky dlhy, nech nemusíte zbytočne platiť úroky. Pravidelné mesačné platby oboznámte trvalými príkazmi, nech sa vyhnete poplatkom za upomienky.

     7.Naučte sa porovnávať ceny

     Pred nákupom využívajte internetové porovnávače cien,  umožňujú vyhľadať najlepšie cenové ponuky hypermarketov. Skúste pátrať tiež po zľavových kupónoch, ktoré obchody ponúkajú. Veľakrát sa tak dá ušetriť niekoľko sto korún z väčších nákupov.

     Populárna značka nemusí vždy znamenať kvalitnejší nákup. Čítajte užívateľské recenzie. Pri potravinách porovnávajte zloženie výrobkov, dosť možno zistíte, že kvalitatívne a následne aj chuťovo sú lacnejšie varianty rovnaké ako "značkový" tovar, ktorý je drahší aj kvôli vyšším nákladom na reklamu.

     8.Ušetrite za pohonné hmoty

     Jazdy MHD vás vyjdú určite lacnejšie ako autom. Ak cestujete vlastným autom, pozrite sa na internete, kde sa dajú v okolí nakúpiť pohonné hmoty najlacnejšie.

17 zaručených spôsobov ako ušetriť a zbaviť sa nepríjemných dlhov

Ak vám alebo vašim klientom prerastajú dllhy cez hlavu, je najvyšší čas zatiahnuť za záchrannú brzdu ..
      
S exekúciami to u nás zatiaľ nie je tak čierne ako napríklad v USA. Avšak podľa posledných správ aj u nás začínajú ľudia čím ďalej častejšie padať do dlhovej pasce. Ako z nej von?

Dave Ramsey, americký propagátor finančnej gramotnosti, odporúča 17 praktických tipov, ako môžete šetriť peniaze a s dlhmi zatočiť. Niektoré rady vám možno prídu drastické - ak ste ale až po krk namočení v dlhoch, nič iného než drastické opatrenia vám nezostávajú.

1. Dívajte sa po zľavách. Ak už niečo naozaj potrebujete kúpiť, využívajte akčné ponuky, sezónne zľavy, vyjednávajte s predajcami. Môžete tak ušetriť slušné sumy.

2. Obmedzte stravovanie vonku. Pripravujte si vlastné obedy. Nie je to síce tak pohodlné ako si zájsť na meníčko do reštaurácie, ale šetríte tak nemalé výdavky.

3. Navštevujte knižnicu. Pamätáte si na knižnicu? To je to miesto, kde vám požičajú knihu zadarmo;-)

4. Nakupujte so zoznamom. Pokiaľ sa budete zozname držať, nakúpite len to, čo potrebujete a pri pokladni vás nezaskočí nákupný vozík plný zbytočností.

5. Naučte sa hovoriť "nie". Naučte sa hovoriť nie lákavým ponukám. Zľava 20% na novú televíziu znie lákavo, ale naozaj už je vaša 2 roky "stará" televízia na vyhodenie?

6. Jazdite hromadnou dopravou. Zvážili ste prestúpiť na autobus, vlak alebo električku? S ohľadom na aktuálne ceny benzínu môžete ušetriť veľké sumy.

7. Zbavte sa kreditných kariet. Ak sa neviete ubrániť volaniu kreditných kariet a nakupujete na dlh, je najvyšší čas sa všetkých kreditných kariet zbaviť.

8. Plaťte v hotovosti. Peniaze sa míňajú ľahšie, ak platíte kartou. Snažte sa preto platiť v hotovosti.

9. Vytvorte si rozpočet. Rozpočet je nevyhnutný základ. Z dlhu sa nedostanete, ak neviete, kam všetky vaše peniaze smerujú.

10. Prestaňte investovať. Presne tak, čítate dobre. Začnite sporiť až v okamihu, keď sa zbavíte všetkých dlhov (okrem hypotéky).

11. Vytvorte si rezervu. Minimum je 1000 eur. Akonáhle sa dostanete z dlhu, vytvorte rezervu vo výške 3 až 6tinásobku mesačných výdavkov.

12. Nepočúvajte rady známych, ktorí sú na tom rovnako (alebo ešte horšie) ako vy. Za 20 rokov nebudete mať finančné problémy, oni sa budú stále potácať v dlhoch a nebudú mať akékoľvek úspory.

13. Hľadajte spôsoby ako si privyrobiť. Pokiaľ s vašimi príjmami stále nevychádzate, je čas nájsť ďalšie zdroje príjmu (ideálne legálne).

14. Vyhýbajte sa riešením na rýchle zbohatnutie. Investície do diamantov sa "zaručeným výnosom 40% ročne" vás naozaj nespasí.

15. Udržujte sa v kondícii. Lepšie zdravie znamená menšie výdavky za doktorov a lieky. Choďte, behajte, jazdite na bicykli, cvičte. Zdvihnite sa z gauča a robte niečo! A samozrejme prestaňte fajčiť - urobíte niečo pre zdravie a ešte ušetríte.

16. Vzdelávajte sa. Zúčastnite sa kurzov, čítajte weby a knihy zamerané na osobné financie.

17. Stretávajte sa s priateľmi, ktorým sa darí. Nájdite niekoho, komu sa darí správne hospodáriť s peniazmi - a nechajte si poradiť.

Vianoce sa skončili, hurá nakupovať aby sme ušetrili!

Vianoce skončili a tak hurá na nové Vianočné nákupy. Presne tak, najlepší čas na zháňanie vianočných darčekov je Január a všetky ďalšie mesiace.

Ak si vytvoríte tento nový pekný zvyk tak sa nielenže vyhnete predvianočnému stresu a zhonu, ale ušetríte niekoľko desiatok až stoviek eur. Veď po sviatkoch začínajú skvelé výpredaje, kde zľavy dosahujú -50% až -70%. Takýmto spôsobom môžete kúpiť 2 až 3 darčeky za cenu jedného.

Ak nemáte dostatok peňazí na to aby ste kúpili všetky darčeky na budúce Vianoce už v Januárových výpredajoch, nevadí. Máte na to celý rok. Veď akciové letáky Vám chodia domov po celý rok. Keď kúpite napr. jeden darček každý mesiac, tak pod Vianočným stromčekom budete mať peknú zbierku prekvapení pre Vašich blízkych a pritom to ani nezaťaží Váš mesačný rozpočet.

Ďalší dobrý nápad ako nakúpiť darčeky lacnejšie je kupovať sezónne oblečenie po skončení sezóny kedy sú na tento tovar výrazné zľavy.

Takýmto spôsobom môžete nakúpiť buď viac darčekov na ďalšie Vianoce, alebo ušetriť pár desiatok alebo stoviek eur. Tie môžete následne zhodnotiť investovaním.

Tak načo ešte čakáte? Vianoce skončili, tak hurá nakupovať :)

Ako ušetriť na opaľovaní sa?

Aj keď sa práve blíži zima a Vianoce, mali by ste práve teraz myslieť na leto a opaľovanie sa. Ak tak urobíte, môžete jednoducho ušetriť aj pár desiatok eur. Tak ako ja dnes.

Zašiel som do Tesca na bežný nákup a čo nevidím...75% zľava na opaľovacie krémy a mlieka.

A tak som kúpil dva detské opaľovacie krémy s vysokým faktorom 50+. Jeden Garnier za €2.99 a jednu Niveu za €3.99.

Počas letnej sezóny také stoja €15 aj €17. To sa oplatí, čo poviete?

Tieto krémy majú expiráciu 12 mesiacov po otvorení, takže žiadny problém ani v tomto smere.

Nuž ako sa opäť raz ukázalo...letné veci treba kupovať v zime a naopak. Dnes som ušetril €25 eur.

Za to môžem natankovať benzín, íšť do kina, na výlet alebo ich jednoducho investujem aby mi zarábali ďalšie peniažky.

A čo Vy?

Nechajte sa prekvapiť čo bude na obed

Jeden so zaujímavých spôsobov ako ušetriť je nechať sa prekvapiť čo budete variť na obed či večeru.

Jednoducho choďte do nejakého supermarketu a nakupujte len to čo majú v akcii. Nekupujete podľa svojej chuti ale len ten tovar ktorý je zlacnený.

No a potom už len navaríte niečo z toho čo ste nakúpili.

Výhody tejto metódy:

1) Ušetríte pri každom nákupe 20-50%.
2) Vyhnete sa stereotypnému jedeniu a vareniu. Možno budete donútení aj kuknúť do kuchárskej knihy a naučíte sa variť niečo nové.
3) Takto ušetrené peniaze môžete investovať, napríklad do zlata.

Príklad: Ak mesačne miniete na stravu €300, tak praktikovaním tejto metódy môžete mesačne ušetriť €60 až €150. Určite si viete predstaviť čo sa dá po roku urobiť so €700 až €1800 eurami, však?

Otvorte si sporiaci účet v zlate. Vytvorte si skutočné zlaté rezervy

Ak ešte nekupujete zlato, tak by ste tak čo najrýchlejšie mali urobiť.

Prečo?

1) Pretože hodnota peňazí sa neustále znižuje. Napríklad dolár. Reálna hodnotu $100 v roku 1931 je dnes iba $2.
2) Krajiny sa neustále zadlžujú. "Najbohatšia" krajina sveta USA má niekoľko triliónový dlh ktorý sa každý rok zvyšuje. Jednoducho si tlačia nové a nové peniaze a tým, znižujú hodnotu tých ktoré už existujú. Teda aj tých Vašich.
3) Zlato je trvalá hodnota, ktorá sa používa viac ako 5 tisíc rokov. Je preverená časom.

Keby ste boli na Titanicu a vedeli by ste, že sa potopí. Čo by ste urobili? Čakali by ste až do konca a potom sa tlačili vo fronte na záchranný čln, alebo by ste si v predstihu našli pekné miestečko v jednom z člnov?

Tipujem, že by ste zvolili tú druhú možnosť.

Teraz ste v takej istej situácii. Ekonomika ide dole vodou, finančná kríza ale krach meny môže nastať hocikedy. Čo urobíte?

Múdri ľudia si pomaličky zamieňajú hotovosť za zlato. Zlato svoju hodnotu nestráca, na rozdiel od peňazí.

1. Otvorte si zadarmo sporiaci účet v zlate.

2. Každý mesiac si vyhraďte určitú sumu, ktorú budete sporiť. Min. €50. Za tú sumu si pri súčasnej cene zlata môžete kúpiť zlatý plátok o váhe 1 gramu. (viď obrázok hore). Jedná sa o čisté zlato najvyššej kvality.

3. Zlato si môžete nechať poslať priamo domov, alebo Vám ho firma bude skladovať v trezore. (poznámka: kvôli poštovnému sa oplatí na nejaký čas si ho nechať uskladniť a po nazbieraní viac kúskov si ho nechať poslať domov) Uvedomte si, že vlastne nič nekupujete. Iba meníte peniaze za zlato.

4. Zlato môžete kedykoľvek odpredať a vymeniť späť na peniaze

5. Ak sa vám tento druh sporenia zapáči, môžete s ním oboznámiť Vašich známych a získate zaujímavé provízie. Tie si môžete nechať vyplatiť v peniazoch, alebo nakúpite ďalšie zlato.